Pri zdaňovaní by ste sa mali vyhýbať takým postupom, pri ktorých vám hrozí dorub dane a pokuty. Netreba zabudnúť na to, že krátenie a neplatenie daní je trestným činom. Daňovú disciplínu stráži najmä daňová kontrola.
Nepriznávanie a krátenie tržieb
Deje sa predovšetkým v obchodnom styku (služby) a pri práci načierno (stavebníctvo). Typickým postupom je nepriznanie niektorých tržieb za uskutočnený predaj alebo krátenie tržieb, to znamená priznávanie len určitej časti v skutočnosti zinkasovaných zdaniteľných príjmov. Najčastejšie sa to deje v pohostinstvách, reštauráciách, baroch, stánkových predajoch a zábavných zariadeniach (diskotéky).
Predávajúci registračnými pokladnicami zaevidujú len niektorú objednávku, ale nie všetky.
Manipulovanie pokladníc
Štát kontroluje priznávanie zdaniteľných tržieb prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnici. Špekulanti hľadajú rôzne cesty a cestičky k technickým korekciám pokladnice napríklad na báze manipulovania tzv. grandtotálov. Dôkazom takýchto praktik sú napríklad niektoré anonymné podania na daňové úrady, kde v jednom z nich bolo napísané napríklad aj toto: V našom hoteli sa podvádza a kradne tak, že personál musí uplatňovať trojaký systém evidencie tržieb cez pokladnicu -- pre prevádzkara, pre manažéra hotela a pre majiteľa...
Fakturačné centrá
Podvody sa dejú aj cez zriaďovanie fakturačných centier. To znamená príprava, projekcia a spustenie siete niekoľkých firiem navzájom si fakturujúcich rôzne fiktívne, nikdy neuskutočnené výkony a plnenia s jediným cieľom. Na báze umelých obratov a v účtovníctve vykázaných, ale v skutočnosti nikdy neexistujúcich dodávok tovarov a služieb -- prísť k finančným prostriedkom -- najmä daniam.
Obchodovanie s dokladmi
Veľkou "módou" bolo obchodovanie s výdavkovými faktúrami a potvrdenkami o nákupe pohonných látok (benzín, nafta) do motorových vozidiel. Určité objemy nákladov z centier, kde nebolo možné zistiť vzhľadom na obrovský obrat, kto potvrdenku dostal alebo tu náklady smerovali na dávno vytunelované a mŕtve firmy, sa predali za províziu.
Napríklad subjekt nakúpil výdavkové daňové doklady (na výrobný alebo stavebný materiál) za 300-tisíc korún len za desatinu províznej ceny -- to je za 30-tisíc korún. Keď následne znížil základ dane o rozdiel (300-tisíc -- 30-tisíc = 270-tisíc), aj tak ešte "zarobil".
Výroba straty
Pri hospodárení subjektov je nutné rozlišovať tie, ktoré majú nejakú prirodzenú nábehovú dobu do ziskovosti (nutné počiatočné veľké zriaďovacie investície -- napríklad výrobcovia) pár rokov a tie, ktoré sú prirodzene ziskové v praxi, ale podľa výkazníctva a sfalšovaného účtovníctva vykazujú, naopak, niekoľkoročnú stratu. Výroba straty sa používala najmä pred rokom 2004, keď výška sadzieb dane z príjmov bola vyššia ako dnes. Súčasne, keď slovenské banky ešte nepredané zahraničnému kapitálu, praktizovali liberálnejší pohľad na efektívnosť predkladaných bilancií podnikateľov (súvaha, výsledovka a v nej štruktúra kvality aktív).
Zatajovanie účtov a majetku
Medzi "módne hity a častý folklór niektorých podnikateľov" patrí zatajovanie účtov a majetku. Niektoré účty podnikateľ prizná podľa zákona k registrácii na daňovom úrade, ale niektoré neprizná. Následne si časť finančných transferov vedie cez niektoré účty a časť cez iné účty. Kým sa to v spleti viacerých bánk na trhu podarí zistiť, zvyčajne sú tie účty už dávno zrušené a medzičasom nahradené úplne novými v iných bankách. Získaný majetok z podnikania sa rôznym spôsobom zakrýva. Napríklad prevádzaním cenných nehnuteľností na deti alebo na nepodnikajúcich rodinných príslušníkov alebo majetok maskuje pod hlavičkou skrýš v zahraničí alebo za kulisou iných, zdanlivo nastrčených firiem. Zmyslom takýchto transakcií je odpratať najcennejšie aktíva z dosahu optiky daňových úradov -- najmä vtedy, ak sa črtá pri daňovej kontrole dorub dane, daňový spor a možná exekúcia v prípade neochoty zaplatiť daňový nedoplatok.
Podvodné plnenia v DPH
Čoraz viac daňových podvodov sa koncentruje do oblasti nepriameho zdaňovania -- to je do podvodov cez čerpanie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty cestou rôznych síce v účtovníctve vykázaných, ale v skutočnosti nikdy neuskutočnených plnení (poradenstvo, sprostredkovanie). Alebo zámenou lacných materiálov v skutočnosti (napríklad šrot, železo) za oveľa drahšie vykazované v plnení (ušľachtilá oceľ, iné cenné kovy). Častým spôsobom takýchto podvodov sú organizované siete a ich kruhové obchody aj s využitím zahraničných článkov a medzičlánkov.
Požičiavanie si účtov
Medzi tradičné praktiky niektorých podnikateľov patrí aj tzv. požičiavanie si účtov na prijatie jednej alebo len niekoľkých málo finančných platieb. Deje sa to najmä vtedy, ak aktérovi hrozí daňová kontrola a má na svoje aktíva (teda aj účty) určité embargo -- napríklad záložné právo od daňového úradu, kým sa nezaplatí jeho niektorý daňový dlh. Nakoľko niektoré platby musia prebiehať a subjekt nechce, aby sa dostali do rúk daňovému úradu, zriadi si nový vlastný účet alebo problém rieši cez kamarátov účet.