Časový sklz v prezentácii akcionárov a takmer hodinové meškanie začiatku prvého zo sobotňajších dvoch valných zhromaždení (VZ) Slovnaftu naznačili, ako sa asi bude vyvíjať ich ďalší priebeh. Ďalšia komplikácia prišla v úvode rokovania riadneho VZ. Súvisela s výškou hlasovacích práv, ktorými disponuje spoločnosť MOL. MOL síce zvýšil svoj podiel v Slovnafte na 70 %, keďže však doteraz ešte nevyhlásil povinnú ponuku na zvyšné akcie Slovnaftu, podľa zákona o cenných papieroch a investičných službách mohol hlasovať iba do výšky hlasovacích práv, ktorá zodpovedá prvej prekročenej, zákonom stanovenej hranici. V prípade MOL je to 50-percentný podiel v spoločnosti. Znamená to, že MOL disponoval na riadnom aj mimoriadnom VZ hlasovacími právami zodpovedajúcimi bez jednej akcie jeho 50-percentnému podielu v Slovnafte. Vzhľadom na účasť akcionárov na VZ disponoval MOL niečo vyše 66 % prítomných hlasov.
Ďalší konflikt prišiel pri prerokúvaní návrhu na rozdelenie zisku Slovnaftu za rok 2002. Predstavenstvo spoločnosti navrhovalo dividendu na úrovni 30,80 Sk na akciu, čo zodpovedá 25 % čistého zisku spoločnosti. Akcionári však neschválili predstavenstvom navrhovanú výšku dividendy a podľa výsledkov hlasovania sa proti nej postavil aj MOL. Akcionári prítomní na valnom zhromaždení potom predložili ďalšie tri návrhy na rozdelenie zisku, žiadny z nich však nebol schválený potrebnou väčšinou hlasov.
Vážny rozpor sa objavil aj pri schvaľovaní zmeny stanov Slovnaftu. Najdôležitejším návrhom bola zmena stanov, ktorá by umožnila rozhodnutia valného zhromaždenia schvaľovať nadpolovičnou väčšinou hlasov akcionárov prítomných na VZ. Doteraz táto hranica predstavovala 67 %. Akcionári schválili aj túto zmenu, pričom z výsledkov hlasovania vyplýva, že na stranu MOL sa postavila aj Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), ktorá v Slovnafte vlastní 8,4 % akcií. Podľa zástupcov J&T je tento krok, ktorý podporila EBOR ako minoritný akcionár, jednoznačne v neprospech minoritných akcionárov Slovnaftu a umožní spoločnosti MOL na každom VZ Slovnaftu schváliť akýkoľvek návrh. Zároveň táto skutočnosť nenúti spoločnosť vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie podľa zákona o cenných papieroch a investičných službách, pretože aj s doterajšími hlasovacími právami -- bez akcií vo svojom vlastníctve nad 50 % ZI, je podľa nových stanov schopná presadiť na valných zhromaždeniach svoje návrhy. V súvislosti so zmenou stanov podali minoritní akcionári protest proti prijatým uzneseniam na valnom zhromaždení, keďže podľa ich názoru tieto uznesenia sú v rozpore s Obchodným zákonníkom aj so stanovami spoločnosti.
Riadne valné zhromaždenie ku koncu chaotického rokovania vzalo na vedomie odstúpenie dvoch z ôsmich členov predstavenstva a takisto dvoch členov dozornej rady, do ktorej potom zvolilo nových členov, Jána Csuráka a Oskara Világiho.