Každý tretí  Slovák má osobnú skúsenosť s dlhmi. Komu sa s niečím takým zverujú? Najčastejšie partnerovi (80 percent), rodičom (54 percent), súrodencom (44 percent) či kamarátom (39 percent). Dlžníci očakávali najmä radu o tom, ako si poradiť s finančnými problémami (42 percent) alebo emocionálnu (26 percent) či finančnú podporu (25 percent). Každý druhý človek sa naopak snažil svoju situáciu zatajiť, a to najmä pred susedmi a spolupracovníkmi. V troch štvrtinách prípadov malo oznámenie podobu priznania, po ktorom nasledoval rozhovor, ako problém vznikol. Toto oznámenie však v takmer polovici prípadov rodinné vzťahy ešte posilnilo alebo na ne nemalo žiaden vplyv.

Také sú niektoré zo zistení vyplývajúcich z prieskumu agentúry Ipsos v októbri 2014 na objednávku spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika. Výsledky prieskumu majú podporiť medzinárodnú akciu Deň bez dlhov, ktorá sa už po druhýkrát uskutoční aj na Slovensku. Bude v Bratislave a Košiciach 15. novembra 2014.

Deň bez dlhov je medzinárodná vzdelávacia aktivita, ktorá chce upozorniť na rastúcu zadlženosť osôb a domácností, informovať o komplikáciách, ktoré môžu nastať, ale aj ponúknuť bezplatne pomoc pri ich riešení. Chystané podujatie nabáda každého spotrebiteľa, aby sa sústredil na svoju finančnú situáciu a neunikal od riešení.

Medzinárodný deň poradenstva

V rámci chystanej akcie pracuje spoločnosť KRUK každoročne s výsledkami rozsiahleho prieskumu domácností vo všetkých krajinách, v ktorých má zastúpenie – Slovensko, Česko, Poľsko a Rumunsko.

Tohoročný prieskum sa u nás zameral na vnímanie slovenskej populácie v oblasti orientácie, znalosti, gramotnosti a vzdelávania v súvislosti s rodinnými financiami. V rámci tohto ročníka Dňa bez dlhov sa záujemcovia budú môcť osobne poradiť s odborníkmi spoločnosti KRUK v dňoch 12. – 14. novembra v čase 14.00 až 18.00 h a v sobotu 15. novembra po celý deň (8.00 h – 18.00 h). Kde? Konzultanti budú pripravení v mobilných stánkoch – jednak na autobusovej stanici Mlynské Nivy v Bratislave a jednak na autobusovej stanici v Košiciach.

Zamlčanie problémov pre pokoj v rodine

Z výsledkov výskumu v populácii ešte vyplýva, že viac než každý druhý Slovák informuje o svoje finančnej situácii najčastejšie manželku či manžela, každý tretí rodičov a každý štvrtý deti či partnera. Rodina tiež predstavuje najdôležitejšiu inštitúciu, v ktorej prevažná väčšina ľudí hľadá finančnú i citovú podporu. Štyria z piatich respondentov by sa v prípade finančnej pomoci obrátili na najbližšiu rodinu, v prípade citovej podpory by okrem rodiny hľadali pomoc aj medzi priateľmi.

Viac než polovica ľudí sa však domnieva, že ak sa niekto rozhodne neinformovať blízkych o svojich finančných problémoch, je to preto, aby ich ochránil pred problémami, zachoval pozitívnu atmosféru či zo strachu, že týmito informáciami zaťaží ďalšie osoby a pridá im starosti.

Rada od odborníka

Zatajovanie problémov má však na rodinné vzťahy skôr negatívny vplyv. Takmer v polovici prípadov sa môže zvýšiť napätie v rodinných vzťahoch, ak je zadlžená osoba vystavená stresu, ktorý má vplyv aj na jej rodinu. V každom piatom sa nepriznaním dlhov v rodine, ktorá už problémy mala, môže situácia zhoršiť, porozumenie medzi členmi rodiny zoslabne. „Ale aj osoby, ktoré sa do dlhov zatiaľ nedostali, uvažujú – a odpovedajú – veľmi podobne ako tie, ktoré sú dlhovo zainteresované. Okrem rodiny by každý piaty človek vyhľadal odbornú pomoc aj u finančného poradcu alebo firmy zaoberajúcej sa pohľadávkami,“ uzatvára Paulina Sapkowska, generálna riaditeľka spoločnosti KRUK.