Predlžovanie ľudského veku, dlhšie prežívanie ľudí so závažnými ochoreniami, zmena životného štýlu spojená s úbytkom pohybovej aktivity a nadbytočným príjmom potravy v jej nevhodnom zložení dávajú priestor na rozvoj mnohých civilizačných chorôb. Jedným z nenápadne nastupujúcich ochorení, ktoré sa však rozvinie do závažných, až dramatických komplikácií je osteoporóza, nazývaná aj "tichý zlodej kostí". Prognózy nárastu osteoporózy sú alarmujúce a predstavujú závažný medicínsky, sociálny i ekonomický problém.
Osteoporóza je systémové ochorenie charakterizované úbytkom kostnej hmoty a zmenami makro- aj mikroštruktúry kostí s ich zvýšenou lámavosťou a tým zvýšeným rizikom zlomenín, nakoľko preriedená kosť sa stáva menej pružnou a pevnou. Ochorenie je hlavnou príčinou zlomenín kostí. Často po nepatrnom úraze, pričom medzi najčastejšie osteoporotické zlomeniny patria zlomeniny predlaktia v blízkosti zápästia, zlomeniny stavcov (často mnohopočetné) a zlomenina krčka stehnovej kosti, ktorá je najzávažnejšia a môže mať často až život ohrozujúce následky. Medzi menej závažné, ale nepríjemné prejavy tejto choroby patrí znižovanie telesnej výšky, zmena zakrivení chrbtice prejavujúca sa najmä guľatým chrbtom, pozáťažové bolesti chrbtice i dlhých kostí atď.
Kosť je metabolicky aktívny orgán, v ktorom prebieha prestavba počas celého života. V detstve a v mladosti prevažuje novotvorba kosti nad jej odbúravaním, kostná hmota dosahuje vrchol v období 25. až 35. roku života a v nasledujúcich rokoch pozvoľna prevažuje odbúravanie kosti nad jej novotvorbou, čo je urýchlené najmä v období menopauzy a staroby.
Príčiny vzniku osteoporózy sú rôznorodé. Pri primárnej osteoporóze sú jej príčiny individuálne a poznáme len predispozičné faktory (vek, rasa, pohlavie a pod.). Jej najzávažnejšie formy sú osteoporóza postmenopauzálna, senilná, ale aj idiopatická (t. j. z neznámej príčiny), osteoporóza mladých, dospelých, premenopauzálna a presenilná. Pri sekundárnej osteoporóze je vyvolávajúca príčina známa: osteoporóza pri úbytku pohlavných hormónov, nedostatku vitamínu D alebo kalcia, nedostatočnej tvorby vitamínu D v organizme, či vstrebávania vitamínu D a kalcia pre poruchy výživy, trávenia, pri chronických ochoreniach obličiek, slinivky brušnej, čriev, pri poruche žliaz s vnútorným vylučovaním (zvýšená činnosť štítnej žľazy, nádory prištítnych teliesok, nádory nadobličiek, hypofýzy, pri cukrovke, zníženej činnosti pohlavných žliaz), nedostatku žalúdočnej kyseliny, dlhodobom užívaní niektorých liekov, ako sú napr. kortikosteroidy a pod. Známou a rovnako závažnou príčinou je aj dlhodobá imobilita. Stupeň úbytku kostnej hmoty môže byť rôzny, vyhodnocuje sa vo vzťahu k objemu kostnej hmoty mladých zdravých žien, pričom osteopénia znamená len mierny úbytok kostnej hmoty a nabáda pacientov k zvýšenej pozornosti a starostlivosti, osteoporóza je už štádium zasluhujúce si dôslednú dlhodobú komplexnú liečbu a manifestná osteoporóza je výrazná strata kostnej hmoty u osôb, ktoré už osteoporotickú zlomeninu utrpeli.
K primárnej prevencii osteoporózy patrí dodržiavanie režimových a takých diétnych opatrení v detstve a mladosti, ktoré umožňujú nadobudnúť čo najväčší objem kostnej hmoty. Zmyslom sekundárnej prevencie osteoporózy je realizácia režimových a diétnych opatrení, ktorých cieľom je u rizikových osôb úbytok kostnej hmoty zastaviť, event. spomaliť. Rizikové faktory možno rozdeliť na faktory neovplyvniteľné, t .j. vek, rasa (vyšší je výskyt osteoporózy u osôb bielej rasy), pohlavie (vyšší je výskyt u žien), neskorší nástup prvej menštruácie (14. až 16. rok veku), štíhla postava, blond vlasy a bledá pokožka, predčasný prechod u žien (pred 45. rokom veku) atď. Medzi faktory čiastočne ovplyvniteľné patrí najmä preventívna liečba vymenovaných chorôb, ktoré osteoporózu vyvolávajú. Z pohľadu rizikových osôb sú veľmi významné faktory, ktoré môžu sami priaznivo ovplyvniť:
Diétne opatrenia:
Dostatočný prísun vápnika v strave (kolíše v závislosti od veku a pohlavia medzi 1 000 -- 1 500 mg denne) je dôležitý nielen vzhľadom k objemu, ale aj k pomeru a vzťahu k iným potravinám. Medzi potraviny bohaté na vápnik patria mlieko a mliečne výrobky, tvrdé syry, jogurty, niektoré druhy zeleniny (najmä ružičkový kel, brokolica, biela fazuľa, cesnak a takmer všetky bylinky). Lekárenské prípravky vápnika treba konzumovať s potravou obsahujúcou bielkoviny, aby sa produkovala kyslá žalúdočná šťava, ktorá napomáha jeho rezorpcii (samotné užitie preparátov vápnika môže spôsobiť zápchu). Pre lepšie vstrebávanie je vhodné prípravky vápnika rozdeliť do niekoľkých dávok s obsahom cca 500 mg a zapíjať ich kyslými ovocnými šťavami. Vstrebávaniu vápnika bráni aj jeho väzba na fosfáty a zlúčeniny sodíka, ktoré sú obsiahnuté najmä v chemicky stabilizovaných údeninách a mäsových výrobkoch, ale aj nadbytok solí v potrave.
Dostatočné množstvo vitamínu D a jeho zlúčenín tvorí nevyhnutný predpoklad na správne vstrebávanie vápnika z čreva a jeho zabudovávaniu do kostí. Organizmus ho získava v malej mierne stravou (morské ryby a ich oleje) a vo väčšej miere premenou jeho prekurzoru nachádzajúceho sa v pokožke po vystavení slnečnému žiareniu. Preto je veľmi dôležité mierne (cca 20 -- 30 minút) slnenie počas jarných až jesenných mesiacov. Pre obmedzené slnečné žiarenie v neskorých jesenných a zimných mesiacoch by si počas tohto obdobia mali dopĺňať jeho dávky aj zdraví ľudia. Obmedzenie vstrebávania vápnika na tvorbu nerozpustných a nevyužiteľných zlúčenín (chelátov) spôsobuje aj kyselina oxalová, ktorá sa nachádza, napríklad, v špenáte. Podľa súčasných poznatkov viaže a tým spôsobuje nevyužiteľnosť vápnika aj kyselina fytová obsiahnutá v sójových bôboch, kedy nevyužitý vápnik odchádza stolicou. Podobný účinok majú aj balastné látky obsiahnuté v ovsených vločkách, a preto ich dlhodobá a nadmerná konzumácia nie je podľa niektorých odborných názorov vhodná.
Režimové opatrenia:
Vynikajúci vplyv na udržiavanie kvality kostí má aj správna pohybová aktivita vo forme primeraných záťažových cvičení a dostatočných vychádzok na čerstvom vzduchu, nakoľko kvalita kostí sa vhodnou záťažou zlepšuje. Nezáťažové typy cvikov a plávanie zlepšujú obratnosť, cielene uvoľňujú preťažené svalové skupiny a kontraktúry, celkovo napomáhajú udržiavať rovnováhu, čo je významnou prevenciou pádov.
Doplnkové, nemenej významné opatrenie tvorí zabezpečenie životného a pracovného prostredia: na bezpečný pohyb v rámci interiéru stabilné uchytenie kobercov, protišmykové podložky do vane, bezpečnostné držadlá, dostatočné osvetlenie priestoru ako aj dostatočná korekcia zrakovej ostrosti kvalitnými okuliarmi. Aj u nás sú už k dispozícii chrániče bedrového kĺbu, ktoré mechanicky chránia rizikovú oblasť pred priamym nárazom pri páde.
Okrem uvedených opatrení a zmeny životného štýlu je u pacientov s diagnostikovanou osteoporózou nevyhnutná komplexná medikamentózna liečba, ktorá patrí do rúk odborného lekára.