Chlieb je jediná potravina, ktorá sa nám nepreje, píše v úvode svojej knihy o histórii slovenského pekárstva náš známy expert na tieto produkty Vojtech Szemes. 

Publikácia s množstvom obrázkov je unikátna, pracoval na nej zhruba pätnásť rokov. Podklady získal v archívoch, ale „dal do nej“ aj svoje šesťdesiatročné skúsenosti z praxe a výchovy pekárskeho dorastu.
Koho zajíma pohľad do našej minulosti, tu je: 

Najstarší „slovenský“ chlieb

Viete napríklad ako vyzeral chlieb v piatom storočí a kde ho našli? Pod hradom Devín pri Bratislave objavili archeológovia v roku 1986 zuhoľnatený bochník. Mal priemer 25 centimetrov.
Cesto bolo z pšenice, raže, jačmeňa a prosa so stopami burín. Tento nález je po chlebe z 1. storočia nájdenom v Pompejach pravdepodobne druhý najstarší v Európe.   

Bratislavské rožky 

Ktorá udalosť, či etapa však bola pre naše pekárstvo v novodobej histórii najvýznamnejšia? - pýtame sa Szemesa. Podľa neho to bolo obdobie vzniku Bratislavského rožka. Po prvý raz ho v roku 1785 ukázal verejnosti pekár Scheuermann.
Tento rohlík nás preslávil v celom Rakúsko - Uhorsku, ale aj v zámorí. Teraz sa u nás už moc nevyrába, lebo je náročný na ručnú prácu. V Rakúsku však áno. V USA ho ho poznajú ako Viedenský rožok.  

Unikátny chlebostroj

V polovici päťdesiatych rokoch minulého storočia sa slovenská pekarina preslávila doma a vo svete na vtedajšiu dobu najmodernejšou pekárňou s „chlebostrojom“ v Európe. Postavili ju v Bratislave na Račianskej ulici vedľa Palmy. Mala tri výrobné linky, každá s kapacitou 800 kilogramov chleba za hodinu, pričom ju obsluhovali len piati ľudia. Pekáreň chodili obdivovať delegácie z celého sveta. Potom sme začali v úrovni pekárenskej techniky zaostávať.  

Prečítajte si aj toto:
Testovali sme croissanty. Len dva z jedenástich by Francúzom chutili - TU.

pokračovanie:

Naši pekári šetria kde sa dá. Aj na plnkách v závinoch. Vojtech Szemes pri testovaní pečiva v redakcii HN.                                                             Snímky: HN / Pavol Funtál a Peter Mayer 

V súčasnosti sme v technickom vybavení pekárni znova medzi najlepšími. „Vyrovnáme sa Nemcom aj Francúzom,“ poznamenal Szemes.  „Ale vo vzhľade pečiva zaostávame. Je to dedičstvo posledných päťdesiatich rokov, keď sa uprednostňovalo množstvo pred kvalitou. V povrchovej úprave pečiva, v jeho ,predajnosti´ zaostávame. Naši pekári tomu nevenujú až takú pozornosť,“ uzavrel Szemes.  

Príbehov a informácií z dejín pekárstva je v 370-stranovej knihe mnoho. Dozviete sa tiež, ako vznikol sendvič, bageta, vianočka, rohlík, či závin a aká bola napríklad kvalita tzv. karlovarských rožkov za socializmu a aká je teraz. Kniha upúta aj historikov, či záujemcov o stroje a techniku, ktorou sa pripravovalo pečivo.
Sú nej tiež spomienky pamätníkov, pasáž o vzťahu chleba a politiky, či ďalšie zaujímavosti a výroky o chlebe.  

Poznáte napríklad tieto?
„Keď nemá ľud chlieb, nech je koláče“ (výrok Marie Antoinetty)
„Starý chlieb nie je tvrdý, tvrdý je len nedostatok chleba“ (príslovie zo stredoveku)
„Chlieb je najväčší spojenec armády. Vojak nepochoduje ďalej, než jeho žalúdok“ (ruské príslovie)  

Kto je Vojtech Szemes

V pekárni u otca pracoval od desiatich rokov. Pred odchodom do školy už o piatej ráno rozvážal zákazníkom domov rožky, žemle a sendviče. Keď mal pätnásť, vstával ráno o tretej aby pripravil cesto.
V Pardubiciach absolvoval Majstrovskú školu pekársku s právom učiť a šéfoval jednej z bratislavských pekární. Pomohol založiť 23 priemyselných pekární, niekoľko mlynov a cukrární.  Je jediný pekár na Slovensku, ktorého prácu ocenila aj Organizácia spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).