Urbanizácia pohlcuje najúrodnejšiu a najproduktívnejšiu pôdu na Zemi. V jednom z posledných čísel to tvrdí britský populárno-vedecký časopis New Scientist. Ako ukazuje štúdia publikovaná v tomto periodiku, napriek tomu, že v Spojených štátoch predstavuje zastavané územie len tri percentá celkovej rozlohy, výsledná strata v produkcii rastlín, spôsobená zväčšovaním zastavanej plochy, je omnoho vyššia. Ak sa tento vzor bude opakovať i v rozvojových krajinách, strata poľnohospodárskej pôdy môže mať obrovský dosah na produkciu potravín.
Poľnohospodárska a lesná pôda tiež absorbujú veľké množstvá skleníkového plynu CO2. Keď je krajina zastavaná, tieto pohlcovače sa stratia a uhlík sa rozplynie do atmosféry. Tieto efekty je však ťažké zmerať, pretože doteraz neexistovala vhodná mapa urbanizovaných oblastí. Dnes však vedci z NASA, z Goddardovho centra vesmírnych letov v americkom Marylande, dokazujú drastický efekt, aký má rozširovanie miest na ostatné územia.
Marc Imhoft a jeho tím sledovali procesy vplyvu miest pomocou satelitu, mapujúceho mraky za mesačného svitu. Počas jasných nocí satelit prijímal tiež svetlo miest, ropné plamene, lesné požiare a aj svetlo blesku. Tím vedcov použil tieto informácie na zmapovanie hlavnej časti USA okrem Aljašky a rozdelil krajinu na tri hlavné kategórie: mestskú časť, mestskú perifériu a neurbanizovanú časť.
Pomocou dát získaných prostredníctvom satelitu sa snažili vypočítať, aká aktívna je vegetácia v každom z týchto regiónov. Mapovanie prebiehalo za pomoci infračerveného svetla, ktoré rozoznáva rastliny obsahujúce chlorofyl. Kombináciou týchto informácií s informáciami o poveternostných podmienkach ako je teplota, vlhkosť a zrážky dostali potenciál rastu rastlín alebo čistú primárnu produktivitu v rôznych regiónoch.
Vedci zistili, že v polovici deväťdesiatych rokov tvorila poľnohospodárska oblasť okolo 29 % celkovej rozlohy USA. Urbanizované oblasti zaberajú asi 3 % tejto plochy. To je však len priemer. Napríklad zastavaná plocha na juhovýchode USA vzrástla zo 4,5 % v roku 1992 na 6,4 % v roku 2000.
Tieto výsledky potvrdzuje i Christina Milesi z montanskej univerzity. Jej štúdia bola prezentovaná pri každoročnom stretnutí geofyzikálnej únie v San Franciscu. "Meníme čosi, čo bolo z poľnohospodárskeho hľadiska extrémne produktívne, za trávniky, golfové ihriská a rozptýlené stromy. Požierame všetku úrodnú krajinu," hovorí Milesi.
Tak ako podľa Imhoftovho výskumu, aj podľa Milesi urbanizácia redukuje vegetáciu v USA o 91 miliónov ton ročne. Ak by všetka táto hmota bola jedlá, bolo by možné nakŕmiť týmto objemom 450 miliónov ľudí. Samozrejme, veľa z toho jedlé nie je, ale tieto pôdy sú z biologického hľadiska ešte dôležitejšie a bohatšie ako poľnohospodárska pôda.
Zatiaľ čo USA majú pôdu na nakŕmenie vlastných obyvateľov, o rozvojových a husto zaľudnených krajinách, ako sú Čína a India, to neplatí. "Ak ste z rozvojovej krajiny, musíte venovať väčšiu pozornosť tomu, aká krajina sa bude zastavovať," hovorí Imhoft.