Čitateľka Jarmila dostala po necelých dvoch mesiacoch v práci úlohu, ktorú nemala v náplni práce. Ako píše, s dobrým úmyslom sa do nej pustila, a to bez toho, aby absolvovala akékoľvek školenie. Po čase však nastal problém. „V dokumentoch, ktoré som schválila, som si našla chybu, ktorá môže mať dosah na finančný zisk firmy,“ hovorí Jarmila. „Samozrejme, chcem to povedať aj môjmu zamestnávateľovi,“ dodáva. Zaujíma sa, či ju môže firma za chybu pokutovať a do akej výšky. HNporadňa zisťovala odpoveď u odborníkov.

Na problém upozornite včas

„Zamestnanec musí konať tak, aby nedošlo k ohrozeniu života, zdravia či k poškodeniu a zničeniu majetku,“ vysvetľuje právnička Hedviga Takáčová. Tvrdí, že pokiaľ hrozí škoda, zamestnanec je povinný na  ňu upozorniť zamestnávateľa. Zároveň však dodáva, že ak zamestnanec zistí, že nemá vytvorené pracovné podmienky, musí to oznámiť vedúcemu zamestnancovi. Podľa správnosti tak mala konať aj naša čitateľka. „Ak došlo k škode, zamestnanec je za ňu zodpovedný,“ hovorí právnička. 

V praxi to teda znamená, že ak Jarmila vedome neupozornila svojho vedúceho, že na splnenie úlohy nemá kompetencie či relevantné vzdelanie, firma môže od nej žiadať príspevok na úhradu škody. Ten by mal byť vo výške primeranej okolnostiam prípadu, pokiaľ sa nedá škodu uhradiť inak. Prihliada sa aj na to, čo mohlo brániť zamestnancovi splniť si povinnosť o oznámení. „Náhrada škody však nesmie prekročiť sumu štvornásobku priemernej mesačnej mzdy.“

O škodu sa delí aj firma

Na druhej strane, zamestnanec v žiadnom prípade nie je zodpovedný za škodu, ktorá podľa Takáčovej vyplýva z podnikateľského rizika. Samozrejme, inak sa pozerá na škody, ktoré boli spôsobené úmyselne. V prípade našej čitateľky by mala firma postupovať tak, že prerokuje náhradu škody so zamestnancom a do jedného mesiaca od zistenia škody mu oznámi jeho výšku a to, či je za ňu naozaj zodpovedný.

Hoci Jarmila nepíše, o akú škodu ide, tvrdí, že sa dá odstrániť. „Najlepšie bude, ak to  zamestnávateľovi oznámite a zároveň navrhnete riešenie problému, teda to, ako sa dá škoda odstrániť,“ odkazuje Takáčová Jarmile. Firma však musí v každom prípade dokázať, že za škodu je zamestnanec naozaj zodpovedný. Pokiaľ by sa dokázalo, že za škodu zodpovedá aj firma, úhrada škody sa delí podľa miery zavinenia oboch strán. Každá strana tak uhradí len pomernú časť.

Ak sa to dá, škodu napravte čo najskôr

„Pri určení škody sa vychádza z hodnoty majetku v čase, kedy škoda vznikla,“ hovorí Takáčová. Základnými predpokladmi, podľa jej slov, je pracovný pomer, protiprávny úkon, vznik škody a tiež či bol úmysel priamy, nepriamy alebo škoda vznikla z nedbanlivosti. V prípade čitateľky neboli všetky tieto predpoklady splnené a pokiaľ chce predísť možným nárokom firmy, je potrebné škodu napraviť. „Je možné, že zamestnávateľ potom vykoná aj potrebné opatrenia, a to vďaka správnemu postoju zamestnanca,“ uzatvára právnička na margo čitateľky.