Pribrzdenie daňových únikov a lepšie vyhliadky na konsolidáciu verejných financií. To na jednej strane. Na druhej zdraženie podnikania a definitívna strata imidžu atraktívneho nastavenia podnikateľského prostredia. Čo z toho po schválení daňových licencií, ľudovo označenýchza daň zo straty, v nasledujúcich dvoch rokoch preváži? Licenciami, teda minimálnym daniam chce štát klepnúť po prstoch firmám, ktoré neplatia dane z príjmov, alebo ich podozrieva, že si dane zámerne optimalizujú na nulu. Až 60 percent podnikov dane z príjmov neodvádza. Možno aj úmyselne, ale určite aj kvôli tomu, že investujú do rozvoja, svoje projekty ešte len pripravujú a nemajú tržby a podobne. No aj tak daňové licencie budú platiť.
„Mne licencie pripomínajú ruského cára Petra I. zvaného Veľký. Ak mal prázdnu kasu, tak bojari museli platiť za svoje dlhé brady,“ preniesol sa do Ruska 17. storočia podnikateľ Štefan Hanigovský, ktorý, ako už tušíte, licencie odmieta. Podobne ako aj ďalšie malé a stredné firmy.
Rusko sa za Petra I. snažilo vyrovnať priemyselný náskok západnej Európy, vybudovať silné loďstvo, rozvíjať remeslá a obchod. Bol teda Peter I. Veľký osvieteným cárom, alebo skôr tyranom? Je to podobná otázka, akú by sme v istej obmene mohli vysloviť aj dnes pri hľadaní významu a dosahu dane zo straty, čiže licencií.
Takýmito „istotami“ prekvapuje vláda našich podnikateľov. Len tak pre zaujímavosť: Peter I. Veľký zaviedol aj daň z včelieho úľa, daň z okien, komínov, z dvora (roľníckeho hospodárstva), a dokonca aj daň z dubovej rakvy. Získaval tak peniaze na budovanie armády a vzrastajúce potreby štátu. Inšpirácia pre dnešok ako hrom.
Za výber daní z dvora zodpovedala vtedy v Rusku kolektívne celá obec, ktorá musela zložiť daň aj za pusté dvory, ale aj za také, ktoré pre chudobu nemali ruskí mužikovia z čoho zaplatiť. Podobne ako dnešné licencie, ktoré ba mali platiť aj firmy ktoré nemajú príjem. Aká podoba. Daňové licencie budú platiť hlavne firmy, ktoré neplatia daž z príjmu. Pritom je jedno, či tak robia zo špekulatívnych dôvodov, alebo z objektívnych. Že si zaplatenými licenciami budú môcť v nasledujúcich troch rokoch znížiť daň z príjmov? Fajn. Ale len vtedy, ak si na daň zarobia. Štát tak chce na dani „zo straty“ získať okolo 112 miliónov eur.
Čo ma tiež prekvapuje, je postupnosť krokov vlády. Najprv živnostníkom zvýšila odvody. Keď začali prechádzať zo živnosti na eseročky, odkázala im, že pri ich založení budú musieť reálne zložiť do banky 5 000 eur. A potom ktosi „hore“ zistil, že aj to nemusí na stúpajúci počet založených firiem tohto „podvodníckeho“ typu stačiť a všetkým obchodným spoločnostiam chce napariť daň zo straty, teda daňovú licenciu. Ohrozí hlavne menšie podniky. Pre veľké je aj 2 880 eur, teda strop tejto dane nepodstatná položka. Hlas malých podnikateľov, ktorí nad novými výdavkami krútia hlavami, však do ministerských komnát neprenikol. Ani nemohol. Lebo daňoví reformátori ich nikdy nemali za partnerov a ani mať nebudú. A veľkým podnikateľom, ktorí s vládou o licenciách rokovali, akoby na malých nezáležalo.