Vášnivá záľuba v hazardných hrách otriasa bývalou cárskou metropolou -- ničí domovy, rozbíja rodiny a láka sem svet zločinu, tvrdia sociológovia. Stovky hracích automatov, kasín a herní vyrástli ako huby po daždi na bulvároch a elegantných promenádach Petrohradu a vábia Rusov, starých aj mladých, aby aspoň jediný raz hodili kocky, píše agentúra Reuters.
Pre druhé najväčšie ruské mesto to už dnes nie je žiadna novinka. Pred viac než sto rokmi jeden z jeho najpreslávenejších synov, spisovateľ Fiodor Michailovič Dostojevskij, dal do záložne snubný prsteň svojej manželky, aby mohol zaplatiť dlhy, ktoré si narobil hazardnými hrami.
Dnes však na veľké znepokojenie mestských sociálnych služieb počet gamblerov rastie -- najviac medzi kvalifikovanými "bielymi golierikmi", prenasledovanými hráčskou vášňou, ktorá ich ženie znovu a znovu k rulete -- a do osobnej katastrofy.
"Hazard mnohokrát privádza človeka k spáchaniu zločinov," tvrdí Viktor Zajcev, popredný odborník Bechterevovho ústavu, ktorý podáva pomocnú ruku ľuďom, ktorí prepadli hráčskej vášni. Podľa jeho slov mnoho gamblerov začína kradnúť peniaze alebo cennosti aj svojim príbuzným, len aby mali financie na hazard. Podľa Zajcevovho odhadu prepadlo hazardu až päť percent ruskej populácie -- teda asi sedem miliónov ľudí. Znamenalo by to, že iba v samotnom Petrohrade môže byť okolo 240 000 náruživých gamblerov.
Tipovanie nie je v žiadnom prípade neznámym javom v krajine, kde je muž schopný staviť v pretekoch švábov aj svoju poslednú košeľu. Ale nárast hazardu, ktorý v súčasnosti zaregistrovali aj v mnohých ďalších ruských mestách, znamená v porovnaní s tradičnou metlou -- vodkou -- novú formu postsovietskeho sociálneho zla.
Podľa Zajceva sú notorickými gamblermi spravidla inteligentní, profesionálne úspešní a vysoko aktívni ľudia, ktorých ženie do náručia hazardu neschopnosť relaxovať. Táto spoločenská vrstva môže čerpať z mesačného príjmu 1 000 až 4 000 dolárov. Iní, podobní, ktorým sa nedarí až tak dobre, požiadajú o sociálnu pomoc až vtedy, keď sa ich rodinný život ocitne v troskách a dostanú sa do veľkých problémov so svojím zamestnávateľom. Nie je zriedkavosťou, že niekto prehrá v kasínach za dva mesiace aj 170 000 dolárov.
Profil dnešného notorického gamblera mohol opísať pred 150 rokmi Dostojevskij, sám nenapraviteľný hazardný hráč, ktorý mnoho svojich románov zasadil práve do prostredia Petrohradu.
V diele Igrok (Hráč), v ktorom čerpal z vlastných skúseností, vykresľuje úpadok hlavného hrdinu, ktorý zažíva pri stole s ruletou jasavú radosť i bezbrehé zúfalstvo a ktorého potom jeho vášeň úplne strávi. Dostojevskij rozhádzal v hráčskych brlohoch nemálo peňazí a ani pocit previnenia mu nebránil v pravidelnom založení manželkiných šiat a šperkov a nakoniec aj jej snubného prsteňa, len aby mohol financovať svoju zhubnú vášeň.