Neplatenie výživného je častý jav v slovenských rodinách. Ako sa dá v takom prípade brániť?

Každý rodič má povinnosť platiť na svoje dieťa výživné. Táto povinnosť vyplýva zo zákona o rodine. Povinnosť platiť výživné na dieťa trvá až dovtedy, kým nie je schopné samo sa živiť.

Ak si jeden z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní, rozhoduje súd. „Ak sa rodičia rozvádzajú, súd s konaním o rozvode manželstva vždy spojí aj konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom, ktorého súčasťou je aj určenie výživného,“ vysvetľuje advokátka Barbora Lániková.

Najprv len súd
Pri určení výšky výživného súd vychádza z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd prihliada aj na to, ktorý rodič a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výsledkom súdneho konania je buď schválenie rodičovskej dohody súdom, alebo rozsudok vo veci samej. „V rozsudku súd určí, ktorému z rodičov je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, a zároveň zaviaže druhého rodiča prispievať na jeho výživu,“ tvrdí advokátka.

Ten je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa v súdom určenej výške, a to riadne a včas každý mesiac k určenému dňu. Zvyčajne je to vždy k pätnástemu dňu toho - ktorého mesiaca do rúk druhého rodiča.

Neskôr exekútor
Ak povinný rodič výživné riadne a včas neplatí, matka alebo otec, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia, ktorý vykonáva exekútor na základe návrhu. Podľa Exekučného poriadku oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. „Predpokladom na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, podľa ktorého má rodič povinnosť platiť výživné, ale zároveň aj skutočnosť, že sa dostal s platením do omeškania,“ objasňuje Lániková. Návrh možno podať u ktoréhokoľvek exekútora na Slovensku bez ohľadu na trvalý pobyt rodičov či dieťaťa. Návrh však musí obsahovať zákonom presne stanovené náležitosti. Oprávnená osoba môže požadovať nielen zaplatenie dlžného výživného, ale aj úroky z omeškania z nezaplatenej sumy. „K návrhu treba nevyhnutne priložiť exekučný titul, to znamená právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o výživnom a rodný list dieťaťa,“ dodáva advokátka.

V rámci exekučného konania môže exekútor postihnúť majetok neplatiaceho rodiča. Exekútor má právo pri nútenom výkone rozhodnutia žiadať aj trovy exekúcie a prípadne aj náhradu trov právneho zastúpenia, ak je oprávnený zastúpený advokátom.

Samotné trovy pozostávajú z odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. „Ak sú predmetom exekúcie opakujúce sa dávky, ako napríklad výživné, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie. Preto v prípade exekúcie na dlžné výživné za krátke obdobie, napríklad mesiac či dva, môžu byť celkové náklady súvisiace s exekúciou podstatne vyššie ako samotné dlžné výživné,“ vysvetľuje Lániková.
V exekučných konaniach, ktorých predmetom je pohľadávka na výživnom, má súdny exekútor zároveň možnosť zadržať neplatičovi vodičský preukaz. Donucovacím prostriedkom zo zákona je tu hrozba odobratia vodičského preukazu až do momentu splatenia výživného. Vodičský preukaz však nemožno odobrať tým rodičom, ktorí sú vodičmi z povolania a jeho stratou by sa dlžná suma mohla ešte zvýšiť.

Aj väzenie
Okrem práva vymáhať dlžné výživné cez exekútora má rodič právo podať aj trestné oznámenie. To možno podať, ak existuje podozrenie, že by sa povinná osoba mohla dopustiť trestného činu zanedbania povinnej výživy. „Podľa trestného zákona sa ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, dopustí sa trestného činu zanedbania povinnej výživy. Na základe trestného oznámenia môžu začať orgány činné v trestnom konaní viesť trestné konanie voči povinnému rodičovi,“ hovorí odborníčka. Zákon umožňuje potrestať takéhoto rodiča až v najvážnejších prípadoch až na päť rokov odňatia slobody.

Účelom trestného konania je však rozhodnutie o vine alebo nevine povinného, a nie vymáhanie výživného. Na druhej strane trestné oznámenie môže povinného rodiča prinútiť zaplatiť dlžné výživné, keďže zaplatením dlžného výživného, skôr než sa súd odoberie na záverečnú poradu, zaniká trestnosť trestného činu.