Je na Slovensku záujem o využívanie videokonferencií?
- Pokiaľ ide o videokonferenčné služby, panuje na Slovensku obdobie pionierskych rokov. Niektoré organizácie síce majú nainštalované videokonferenčné systémy, ale využívajú ich len minimálne, resp. nevyužívajú ich v takej miere, ako by mohli.

Prečo?
- Hlavným dôvodom je, že chýbajú jasnejšie predstavy o službách, pri ktorých by sa videokonferenčná technológia mohla zmysluplne využívať. Pokiaľ organizácia nemá ujasnené, aké procesy môže nad touto technológiou využívať, je jej nanič. Určitým spôsobom je to pre ňu umŕtvená investícia. Pozitívnym príkladom efektívneho využívania je napríklad súdnictvo, kde je možné prostredníctvom videokonferenčnej technológie realizovať kroky súvisiace s vypočúvaním utajeného svedka.

Nebude to aj tým, že sme malá krajina a sprostredkovanie priameho osobného kontaktu nie je až takou záťažou ako, povedzme, v USA, kde majú virtuálne stretnutia predsa len väčšie opodstatnenie?
- Nemyslím si, že nasadenie videokonferencií je otázkou vzdialeností. Povedal by som, že skôr je to otázka idey, zámeru či projektu, ako túto technológiu optimálne využívať. Aj v rámci Slovenska existujú vládne programy, napríklad e-learnig, kde majú videokonferenčné služby svoje opodstatnenie, a to bez ohľadu na to, či účastník sedí sto metrov alebo sto kilometrov od komunikačného centra.

Nájdu si s rastúcimi prenosovými kapacitami infraštruktúr videokonferenčné služby uplatnenie aj v domácnostiach, napríklad pri výučbe jazykov na diaľku?
- Slovensko má veľmi dobré predpoklady na rozvoj širokopásmových multimediálnych služieb vrátane videokonferencií. Máme v republike viacero veľkých komunikačných infraštruktúr, ako je Sanet či železničná a energetická telekomunikačná sieť, ktoré vytvárajú vhodné podmienky na uplatnenie týchto služieb. Je možné, že o niekoľko rokov sa budú videokonferenčné služby orientovať aj na koncového zákazníka, no najprv sa určite bude hľadať ich využitie v rámci organizácií.

Existujúca infraštruktúra teda nie je prekážkou rozvoja videokonferenčných služieb?
- To v žiadnom prípade, na bezproblémový súčasný prenos obrazu a hlasu stačí kapacita približne 400 kilobitov za sekundu. Pritom, napríklad, spomínaný Sanet má sieť s priepustnosťou až gigabit za sekundu. Aj GiTy si buduje vlastnú infraštruktúru založenú na modernej technológii MPLS, ktorá umožňuje využitie moderných telekomunikačných služieb.

Vravíte, že videokonferenčné služby sa na Slovensku zatiaľ príliš nevyužívajú, hoci majú perspektívu. Neprišla GiTy s ich ponukou príliš skoro?
- Pôsobíme v tejto oblasti už približne štyri roky. Treba otvorene priznať, že zatiaľ je to skôr o osvete, ako o biznise. Z našej strany to bola investícia do budúcnosti. V súčasnosti už prechádzame z fázy osvetovej činnosti do fázy reálneho nasadzovania a využívania videokonferenčných služieb. Prvou lastovičkou je videokonferenčný systém, ktorý umožní poslucháčom Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine sledovať priame prenosy operačných zákrokov alebo ambulantných vyšetrení.

Môžete tento projekt trochu priblížiť?
- Dovolím si tvrdiť, že - aj v súvislosti s tým, o čom sme hovorili - ide o prelomový projekt v oblasti zdravotníctva. Nainštalovali sme do operačných sál martinskej nemocnice mobilný videokonferenčný systém, ktorý umožní v priamom prenose snímať priebeh operácie. Študenti sediaci vo vzdialenej posluchárni tak môžu byť priamymi svedkami zákroku, o ktorom sa doteraz učili len teoreticky a oboznamovali sa s ním sprostredkovane. Operáciu môže komentovať prednášajúci, ktorý má možnosť na diaľku ovládať kameru, meniť uhly pohľadu, približovať a vzďaľovať obraz operačného priestoru. Ak je prednášajúci zároveň aj operatér, kameru môže jednoducho ovládať poverený zdravotnícky pracovník. Situácia na operačnej sále sa v prednáškovej sále premieta prostredníctvom videoprojektora na veľkoplošné plátno. Sledovať ju môže naraz niekoľko desiatok poslucháčov - je nemysliteľné, aby naraz toľko ľudí bolo na exkurzii na operačnej sále alebo v ambulancii. V prípade, že by bolo prepojených navzájom niekoľko škôl, je možné realizovať tento vstup z niekoľkých miest súčasne.

Videokonferencie doteraz zrejme boli pre GiTy stratovou záležitosťou...
- Pravdupovediac áno, ale tak je to pri všetkých nových projektoch. Považujeme to za normálny jav. Keby sme tejto technológii neverili, nerobili by sme ju.

Parlament koncom roka schválil nový zákon o elektronických komunikáciách. Myslíte si, že vám pomôže?
- GiTy je telekomunikačná spoločnosť, takže každé zlepšenie v tomto smere má pre nás význam. Súčasná podoba zákona, po dvoch predchádzajúcich neúspešných pokusoch, naznačuje určité prvky liberalizácie trhu. Ak vravím naznačuje, tak preto, že tento legislatívny proces ešte nie je dotiahnutý, či už z hľadiska vykonávacích predpisov alebo praktického napĺňania niektorých technických predpokladov, ako sú prepojovacie zmluvy medzi Slovenskými telekomunikáciami a ostatnými, tzv. alternatívnymi operátormi.

Doménou GiTy sú dátové prenosy, v rámci ktorých zabezpečuje aj prenos hlasu. Budete sa uchádzať aj o základnú hlasovú službu?
- Na túto otázku budeme vedieť odpovedať až vtedy, keď sa vyjasní, či nový zákon bude dostatočne účinný alebo to bude len ďalší formálny medzikrok na udržanie súčasného stavu. V každom prípade však zostaneme verní firemnej klientele, na pole služieb pre širokú verejnosť nemienime vstupovať.

Aký je váš osobný predpoklad? Podarí sa to?
- Neostáva mi nič iné ako veriť, že dôjde k vyčisteniu vzťahov a že sa nájde model, aby na trhu hlasovej komunikácie mohli reálne pôsobiť aj alternatívni operátori.