Španielska recesia? To už je skôr depresia

Kedy skončí v Španielsku recesia? Kedy sa spamätá tamojší realitný trh? Sú španielske banky stále hrozba? Alebo čo sa stane, ak sa osamostatní Katalánsko? Čítajte v rozhovore s analytikom IHS Global Insight Rajom Badianim.

Španielsko i naďalej plní titulky ekonomických novín. Podľa poslednej prognózy Medzinárodného menového fondu sa hospodárstvo krajiny prepadne aj tento rok, a to o 1,5 percenta. Tamojšia nezamestnanosť dosahuje takisto rekordných výšok. Dosiahlo Španielsko už dno? Vidíte nejaké známky zlepšenia alebo sa máme pripraviť na ešte horšie správy?
Obávam sa, že španielska recesia sa začína meniť na dlhotrvajúcu depresiu. Termín recesia totiž už nevystihuje to, čo sa v Španielsku deje. Hospodárstvo krajiny sa prepadá stále hlbšie, nezamestnanosť naopak mieri stále vyššie. Aj iné ukazovatele ako priemyselná produkcia alebo objemy poskytnutých úverov sú horšie ako zlé.
Len pre ilustráciu – od začiatku krízy na konci roku 2007 krajina stratila 3,55 milióna pracovných miest. Aj to sa podpísalo pod astronomickú nezamestnanosť a keďže krajina, ako sa ukazuje, nemá nástroje, ako sa dostať z tejto špirály, obávam sa, že bude ešte horšie.
Celý vývoj navyše absolútne deštruoval spotrebiteľskú dôveru, v Španielsku si opasky uťahuje každý. Slabý domáci dopyt teda nemá šancu „zažať iskru“, ktorá by krajinu z krízy dostala.

Čo dlhobejšie perspektívy? Nemôže rok 2014 predsa len priniesť obrat?
Vyhliadky pre rok 2014 nie sú, bohužiaľ, o nič lepšie. Pri takto obrovskej nezamestnanosti totiž nie je šanca, aby sa veci rýchlo zlepšili. Ako som povedal, padajúci dopyt ekonomiku nepotiahne. Ďalším problémom je limitovaný prístup podnikov k úverom. Bez úverov však nové pracovné miesta vytvoríte len ťažko. Do toho treba započítať stále padajúce ceny realít. Celý komplex týchto faktorov vytvára nad španielskou ekonomikou obrovský tieň, z ktorého sa tak skoro nespamätá.

Na domáci dopyt sa teda nedá spoľahnúť. Ako na krajinu budú vplývať externé faktory? Akú úlohu v „spamätávaní sa“ španielskej ekonomiky zohrá Európa?
Ekonomika Španielska ostane plne závislá od exportu, ale pokles dopytu je badateľný v celej Európe. Z hľadiska exportu je tam však veľa premenných. Jednou z nich je vývoj okolo Grécka.
V najhoršom scenári predpokladám, že Grécko vystúpi, alebo bude nútené vystúpiť z eurozóny niekedy okolo polovice roka 2014. To preto, aby sa mali štáty, politici a banky čas na to pripraviť. Grexit na čas, odhadujem na dva kvartály, totálne deštruuje obchodné toky v eurozóne, čo sa logicky negatívne dotkne aj Španielska. Aj preto je výhľad na budúce roky stále ďaleko od pozitívneho.

Dlh krajiny rastie obrovskou rýchlosťou. Španielsky minister Cristobal Montoro vyhlásil, že tento rok dosiahne až 90,5 percenta. Analytici Barlays v tejto súvislosti varujú, že výnosy španielskych dlhopisov sa môžu opäť dostať nad neudržateľnú 7-percentnú úroveň. Súhlasíte s takýmto scenárom?
Dlh rastie astronomicky, to je pravda – ešte v roku 2007 bol o niečo viac ako 36 percent HDP. Pravdou je aj, že Španielsko si v poslednej dobe užívalo éru lacnejšieho dlhu a ambicióznejších emisií, ale iba kvôli politike Európskej centrálnej banky a jej programu OMT. Aj kvôli tomu výnosy z desaťročných dlhopisov klesli na úroveň päť percent.
Obávam sa však, že toto obdobie sa chýli k záveru. Španielsko je totiž v stave multidimenzionálnej krízy a riziko, že výnosy naberú vzostupnú špirálu je extrémne vysoké. Nič v krajine totiž nesvedčí o opaku, v problémoch sú regióny, banky i reálne hospodárstvo.
Nad Španielskom navyše visí lavína nervóznych investorov, čo spolu s ratingami od pesimistických agentúr môže spôsobiť, že výnosy vystrelia prudko nahor počas relatívne krátkeho času. Netreba zabudnúť, že krajina už teraz financuje svoj dlh cez štátne fondy, napríklad dôchodkový.

Mnohí preto tvrdia, že je len otázkou času, kedy Madrid oficiálne požiada o pomoc Európsku centrálnu banku. Očakávate to aj vy? Kedy sa tak podľa vás stane?
To je skôr politická otázka. Viem však, čo by Španielsko malo urobiť – požiadať o pomoc čo najskôr. ECB by tak mohla začať skupovať španielske dlhopisy, a to najmä s ohľadom na ťažké roky 2013 a 2014, kedy krajina potrebuje na trhoch získať ambicióznu čiastku.
ECB by tak mohla nad Španielskom aspoň na čas vytvoriť ochrannú bublinu, ktorá by ho chránila pred útokmi trhov aspoň dovtedy, kým nebude z najhoršieho vonku. Obávam sa, že ECB je v súčasnosti jediná možnosť, ako z mnohovrstvnej španielskej krízy odstrániť aspoň jednu vrstvu. Predpokladám preto, že Španielsko požiada ECB o pomoc ešte tento rok. Pravdepodobnosť, že opäť osloví aj ESM, je takisto veľmi vysoká.

Recesia v Španielsku, podobne ako v Írsku, začala prasknutím obrovskej bubliny na realitnom trhu. To zasiahlo bankový sektor, niektoré španielske banky museli byť dokonca znárodnené. Medzinárodný menový fond však už začína byť optimistický a tvrdí, že rekapitalizácia tamojších bánk je už takmer skompletizovaná. Zdieľate tiež tento optimizmus? Alebo je španielsky bankový sektor stále tikajúcou bombou?
Španielsky bankový sektor už v minulosti dostal injekciu od ESM, myslím si však, že táto pomoc ani zďaleka nestačí. Realitný trh sa totiž prepadáva i naďalej. Mnohé z bánk navyše ešte len kompletizujú svoj plán rekapitalizácie a aj jej súčasná miera počíta len s konzervatívnym vývojom. Aby toho nebolo málo, banky majú obrovské problémy nájsť investorov. Záver MMF je teda podľa mňa ešte predčasný.

Čo situácia na trhu nehnuteľností? Kedy sa zlepší?
Čo sa týka realitného trhu, situácia je naozaj zlá. Prepad trvá už osemnásť kvartálov za sebou. Predpokladám, že negatívny vývoj sa tak rýchlo nezastaví. Ceny realít klesnú v porovnaní s predkrízovou úrovňou na 50 percent. To je oveľa horšie ako predošlé krízy v sektore z rokov 1991 a 1971. Doteraz nehnuteľnosti klesli o asi 30 percent, máme tak ešte pred sebou roky, kým sa situácia stabilizuje.
Krajina má navyše obrovský previs ponuky nad dopytom, na trhu je odhadom až 900-tisíc nepredaných novostavieb. Čo sa týka starších bytov a domov, odhady hovoria až o dvoch miliónoch. To všetko za situácie problémov bankového sektora, ktorý je čoraz menej ochotný poskytovať hypotéky. Realitný trh sa preto neodrazí od dna skôr ako v roku 2016.

Vláda zaviedla tvrdé škrty, ktoré zasiahli oblasti vzdelávania, zdravotníctva alebo sociálnych služieb. Je jasné, že takéto kroky sú vysoko nepopulárne. Ale aj tak – ako hodnotíte prístup španielskej vlády k riešeniu krízy? Rieši ju dostatočne?
Vládne škrty takisto prispievajú k pochmúrnym vyhliadkam, ktorým španielska ekonomika čelí. Vláda pristúpila k škrtom o to agresívnejšie, o čo nezvládla splniť ciele rozpočtového deficitu v roku 2011. Schválený úsporný rozpočet je skutočne brutálny, no je možné, že krajina bude musieť na splnenie cieľov ušetriť ešte viac.
Prináša to však aj riziko – súčasné tempo škrtov prechádza do bodu, kedy začína byť kontraproduktívne. Najmä s ohľadom na kolabujúci trh práce si myslím, že Španielsku by mala byť dopriata istá forma rozpočtovej flexibility, ktorá by umožnila, aby krajina trh práce oživila. To by znamenalo zníženie daní pre podniky, podporné schémy zamestnanosti, zníženie odvodov alebo vznik vládnych projektov zamestnanosti, napríklad budovanie infraštruktúry.
Celkovo však hodnotím tohtoročný rozpočet aj tak ako nesplniteľný.

Situáciu komplikujú aj problémy niektorých regiónov, ktoré sa takisto ocitli vo finančných ťažkostiach. Asi najvypuklejší je tento problém v zadlženom Katalánsku, ktoré dokonca začína uvažovať o vypísaní referenda o samostatnosti – a to aj napriek tomu, že premiér Rajoy ho už dopredu vyhlásil za protiústavné. Aké veľké sú šance, že región naozaj samostatnosť získa?
Podľa mňa je myšlienka nezávislého Katalánska vysoko nepravdepodobná. Ale ak by sa predsa len osamostatnilo, problém by to bol najmä pre zvyšok Španielska. Obrovský škrt by nastal už len pri výbere daní. Už teraz Madrid v Katalánsku vyberie viac, ako do mu dá. Výpadok v dani by sa teda zvyšku krajiny veľmi negatívne dotkol a musel by byť vyvážený zvýšením daní. To si v tejto situácii viem len ťažko predstaviť, najmä keď zoberieme do úvahy, že príjmy krajiny z daní klesajú kvôli prepadu ekonomiky aj tak. Katalánsko tvorí pätinu ročného HDP krajiny a na exporte sa podieľa dokonca tretinou. Ak by teda zo Španielska vystúpilo, znamenalo by to jediné – ekonomickú katastrofu, drastické prehĺbenie a predĺženie krízy. Vyhliadky pre krajinu by teda boli ešte temnejšie, ako sú teraz.