28.11.2012, 00:00

Slovensko ešte na silnú menu nedozrelo

Hlavný manažér Spolkového zväzu nemeckého priemyslu Markus Kerber pre HN.

 Na guldenmarku bude slovenská ekonomika pripravená tak o desať alebo pätnásť rokov. Teraz je stále v procese rastu, tvrdí Markus Kerber.

 

Patríte medzi najostrejších kritikov spoločnej európskej meny. Má euro vôbec ešte šancu?
Eurozóna bude musieť byť v prvom rade veľmi výrazne reorganizovaná, ak chce prežiť. V posledných troch rokoch sa členským krajinám nepodarilo dosiahnuť stabilitu. Ukázalo sa, že záchrana Grécka je chybným krokom a zásahy zvonka jeho ekonomike nepomáhajú. Grécko bude teraz potrebovať celú jednu generáciu, aby sa dokázalo zreformovať. Musia to urobiť samotní Gréci. Okrem nich môžem uviesť pozitívny príklad v Írsku, bezútešný stav v Portugalsku, ale aj dramatickú situáciu krajiny, ako je Španielsko, ktoré už ani nepýta peniaze, lebo nie je ochotné plniť podmienky. Povedal by som, že to je začiatok konca.

Budúci rok bude teda pre tieto štáty znamenať definitívny kolaps?
Španieli ešte majú šancu vyhnúť sa bankrotu, ale rozhodne nie vnútri eurozóny To je úplne vylúčené. Pre krajinu s 25 percentami nezamestnaných a 40 percentami mladých ľudí bez práce je euro jednoducho príliš drahé. Rok 2013 však bude dátumom rozhodnutia nielen pre Grékov či Španielov, ale aj pre celú eurozónu. Otázkou bude, či problémové krajiny dokážu plniť dohodnuté podmienky šetrenia a či ostatné krajiny budú pripravené dávať ďalšie financie. Čas sa však kráti.

Existuje nádej, že sa podarí zachrániť Grécko v eurozóne?
Myslím si, že šanca zachrániť Grécko v eurozóne nebola nikdy. Vláda kancelárky Angely Merkelovej teraz len poskytuje Grékom finančné garancie do konania nemeckých parlamentných volieb na jeseň budúceho roka. Pred nimi Merkelová ani minister financií Wolfgang Schäuble nepriznajú, že Grécku niet pomoci. Problémové krajiny sa však dobrovoľne samy od seba eura nevzdajú. Budú sa tam snažiť zotrvať, aby dosiahli refinancovanie vnútri eurozóny.

Markus Kerber. HN/P.Mayer

Čo by ste teda Grékom poradili?
Predovšetkým musia sprivatizovať svoj štátny majetok. Grécky štát má majetok za 100 až 150 miliárd eur, ale odmieta ho sprivatizovať. Je to neudržateľný stav. Keby to Gréci urobili, tak by sa ich dlhy výrazne znížili.

Okrem Grécka a Španielska majú veľké problémy aj ostatné krajiny na juhu Európy. Ktoré by mali odísť z eurozóny?
Okamžite Cyprus. Nikdy nebol pre eurozónu dôležitý. Cyperská vláda žiada napríklad pomoc vyše 17 miliárd eur, čo je zhruba sto percent jeho hrubého domáceho produktu.

Čoraz častejšie sa objavujú aj úvahy o rozdelení eurozóny na dve časti...
Vždy som sa vyslovoval za to, aby vznikol nový menový koncept. Písal som o ňom aj vo svojej knihe. Silné krajiny sa musia vzdať eura a zaviesť paralelnú menu, takzvanú guldenmarku. Eurozóna by sa tak rozdelila na južnú časť pod vedením Francúzska. Krajiny strednej a severnej Európy by tvorili časť so silnejšou menou pod vedením Nemecka. Ale treba to zrealizovať postupne. Nedá sa to uskutočniť z večera na ráno.

Kde je v tomto vašom koncepte miesto Slovenska?
Voči Slovensku mám osobitný vzťah. Súčasný systém je pre vás veľká nespravodlivosť. Slováci majú príjem na osobu nižší než v Grécku a oveľa nižší než v Írsku. Ako k tomu potom prídu vaši ľudia, že chudobnejšia krajina je nútená platiť za štáty, ktoré sú podstatne bohatšie a samy túto krízu vytvorili? Prečo by mali Slováci ručiť za banky v Írsku a za korupciu a zlé hospodárenie v Grécku? Nemci v tomto cítia so Slovenskom veľkú solidaritu. Hovoria, že nejde len o peniaze Nemecka, ale aj ďalších štátov vrátane Slovenska. Nebudem preto teraz radiť, čo máte urobiť, ale na guldenmarku bude podľa môjho názoru vaša ekonomika pripravená tak o desať alebo pätnásť rokov. Teraz ešte nie, keď je stále v procese ekonomického rastu. Nepotrebujete silnú menu, ako povedzme Nemecko.

Radíte nám teda, aby sme sa vzdali eura?
Pre slovenské hospodárstvo a priemysel by rozhodne bola lepšia koruna. Na jednej strane má Slovensko v eure veľkú výhodu v tom, že trh je vďaka nemu likvidnejší, a tým pádom sú aj nižšie úrokové sadzby. Riziká pre vašu ekonomiku sú však obrovské.

Kto je Markus Kerber

 

Nemecký ekonóm a profesor Technickej univerzity v Berlíne sa narodil 23. júla 1963. Od polovice minulého roka je hlavným manažérom Spolkového zväzu nemeckého priemyslu. Predtým viedol pozemkové oddelenie nemeckého ministerstva financií. Bol tiež priamym poradcom šéfa nemeckého rezortu financií, kresťanského demokrata Wolfganga Schäubleho. Známy je svojimi postojmi proti európskej mene, vyzýva na odchod Nemecka od eura.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.