Ak by Merkelová vytvorila koalíciu so sociálnymi demokratmi, v akých oblastiach by sa mohlo zmeniť smerovanie vlády?
Z pohľadu eurokrízy sú možné len dve smerovania. Buď bude vláda pokračovať v tom čo doteraz, teda snažiť sa presvedčiť problémové štáty, aby začali dodržiavať fiškálne pravidlá a zreformovali svoje ekonomiky výmenou za európsku (teda do značnej miery nemeckú) pomoc. Alebo sa bude snažit oslobodiť Nemecko od záväzkov pomáhať týmto štátom.
Čo bude podľa Vás musieť Merkelová spraviť, aby sa Európa definitívne dostala z recesie? Mala by ísť cestou šetrenia ako doteraz?
V Európe žiadne šetrenie neprebehlo, možno s výnimkou Írska a Grécka. V roku 2011 verejné výdavky v EU27 stagnovali, vo všetkých ostatných rokoch rástli.
Preto recept na rast zostáva rovnaký - konsolidácia verejných financií nie cez vyššie dane, ale cez úspory vo výdavkoch. Bude si to vyžadovať aj reformy dôchodkových a sociálnych systémov, reformy na zvýšenie konkurencieschopnosti, ozdravenie bankového systému a minimálne v prípade Grécka ďalší bankrot.
Aký máte postoj k Merkelovej riešeniu zadlženosti periférie Európy?
Pôžičky umožnili miestnym politikom vyhnúť sa skutočnej reforme a naďalej zvyšovať neefektívne výdavky svojich vlád.
V roku 2012 boli grécke verejné výdavky také isté, ako v predkrízovom roku 2007, v Portugalsku boli o 4.4% vyššie, v Španielsku o 19.5% vyššie a na Cypre o 26% vyššie.
Len v Írsku poklesli o 1%. Výsledkom je, že aj Nemci (a my) máme vďaka pomoci nové záväzky a zároveň problémové štáty sú ešte problémovejšie, zápasia s recesiou spôsobenou zvyšovaním daní a vysokou nezamestnanosťou.
Keď sa Merkelová po víťazstve vo voľbách postavila na čelo Nemecka naposledy, svetové aj európske hospodárstvo sa nachádzalo v hlbokej kríze. Nemecko momentálne ťahá celú Európu. Dá sa očakávať, že to tak zostane?
Priemerný ročný rast HDP v rokoch 2008-2012 v EU27 bol -0.18%, v Nemecku 0.8% - na takú situáciu máme porekadlo "medzi slepými jednooký kráľom".
Ako je na tom Európa? Sme už z krízy vonku?
Tento rok hlásia takmer všetky členské štáty porušenie dohodnutých limitov na deficit. Grécku sa blíži ďalší bankrot, španielske banky ešte stále knihujú nové straty z realitnej bubliny, taliansky a francúzsky dlh láme nové rekordy, druhá najväčšia automobilka Európy má dlhodobo vážne problémy. Takúto záťaž neudvihne ani raketa vyrobená v Nemecku.
Martin Vlachynský
Analytik INESS. Vyštudoval na Ekonomicko-správnej fakulte MU v Brne, následne absolvoval master štúdium na University of Aberdeen. Niekoľko rokov pracoval ako špecialista na web marketing a sociálne siete. Zaoberá sa hospodárskou politikou, energetikou a prírodnými zdrojmi.