Nedarí sa nám. No euro za nič nemôže

O dopadoch krízy na fínsku ekonomiku, o výhodnosti eura a o pomoci pre Grécko sa Finweb na Tatra Summite rozprával s Marttim Hetemäkim z fínskeho ministerstva financií.

Na úvod začnem porovnaním: fínska a švédska ekonomika vykazovali ešte pred piatimi rokmi viac-menej rovnaké tempo rastu, vy ste rástli dokonca o niečo rýchlejšie. Prišla však kríza, tá Fínsko zasiahla oveľa viac ako Švédsko, ktoré sa rozhodlo ostať pri vlastnej mene. Čím to je? Nebude to spoločnou menou?
Globálna finančná kríza zasiahla nielen Fínsko alebo eurozónu, zasiahla prakticky všetky štáty na planéte bez ohľadu na to, akou menou platili. Kríza a jej dôsledky teda s menou nesúvisia. Sme veľmi otvorená ekonomika, tým pádom sme aj viac zraniteľní. Čo sa Švédska týka, jeho hospodárstvo sa síce neprepadlo ako to naše, bez problémov to však nebolo. Tamojšia nezamestnanosť je napríklad takmer rovnaká s tou našou.

Prečo sa teda Švédsku darí viac?
Má to viacero príčin. Naším ťahúňom je najmä export. A keďže kríza spôsobila, že ľudia konzumujú menej, ten sa logicky prepadol. Vyvážame pritom do celej Európy, na európskej spotrebe stojíme.
Ďalším faktorom je vec, na ktorú dokonca nemala vplyv ani kríza. Asi ste počuli, že vlajková loď nášho hospodárstva, Nokia, je dlhodobo v problémoch. Táto spoločnosť pritom roky predtým rástla závratným tempom a veľkou mierou prispievala k rastu našej ekonomiky.
Chcem tým povedať len jedno: Švédom sa darí lepšie nie kvôli tomu, že nemajú euro. To s tým nemá nič.

Trváte na tom, že euro bolo pre vašu krajinu dobrou voľbou?
Jednoznačne áno. Sme proexportná ekonomika, euro nám veľmi pomohlo. Je to niečo, čo nám poskytlo stabilitu a kontinuitu. Vstup do eurozóny nám priniesol o jednu neistotu menej. Predtým sme totiž mali menu, ktorej kurz divoko kolísal a takisto veľké inflačné tlaky. S týmto si už v eurozóne nemusíme lámať hlavu.

Bola to práve fínska vláda, ktorá minulý rok v auguste šokovala Európu, keď vyhlásila, že rozpracovala krízový scenár, podľa ktorého bude postupovať, keď Grécko vystúpi z eurozóny. Toto vyhlásenie ešte pridalo olej do ohňa euroskeptikov. Odvtedy sa však situácia upokojila, aj keď problémy stále pretrvávajú. Stále ešte považujete použitie toho scenára za reálne?
Situácia v lete a dnes sa nedá porovnať. Tieto vyhlásenia prišli z našej strany v čase, keď reálne išlo o budúcnosť eurozóny a existenciu spoločnej meny ako takej. Odvtedy sa však situácia zmenila, Európa sa dohodla, že euro pri živote udrží za každú cenu a Grécko v spoločnom bloku rozhodne zostane. Našťastie, presvedčili  sme o tom aj trhy, tie sú, ako ste spomenuli, už oveľa pokojnejšie.

Takže s Grexitom nepočítate ani teoreticky?
Absolútne nie. Ako sa hovorí, kde je vôľa, tam je cesta. V súčasnej Európe táto vôľa je – svedčia o tom vyjadrenia jednotlivých európskych lídrov, ako aj aktivita Európskej centrálnej banky. Grécko v eurozóne rozhodne zostane.

Fínsko je však jednou z krajín, v ktoré bývajú označované za jasné príklady „únavy zo záchrany“, Trvalo napríklad na špeciálnych podmienkach (kolateráloch) pre pomoc pre Grécko a Španielsko. Myslíte si, že Európa, alebo Trojka, robili pri v súvislosti s pomocou pre juh kontinentu chybu?
Pred rokmi vyzeralo všetko oveľa vážnejšie. Zoberte si polovicu roka 2010 – makroekonomické ukazovatele Grécka boli horšie ako zlé a reálne sa počítalo aj s možnosťou, že krajinu necháme zbankrotovať.
Určite sme urobili nejaké chyby, najmä na začiatku, keď sme s pomocou príliš otáľali. Trhy extrémne znervózneli a odrazu bol z izolovaného problému Grécka problém celej eurozóny. Posledné dáta z krajiny však ukazujú, že situácia sa začína pomaly zlepšovať.

Myslíte si, že Atény budú schopné požičané peniaze vôbec niekedy splatiť?
To závisí od mnohých premenných, najmä od vývoja tamojšieho hospodárstva. Pravdou totiž je, že úvery sú na extrémne dlhé obdobie pri extrémne nízkych úrokoch. Gréci pri tom majú vyjednané prechodné obdobie, kedy sa o dlh vôbec nemusia starať, platiť budú teda len supernízke úroky. Verím však, že krajina sa už čo najskôr postaví na nohy a splatí čo najviac.

Kedy sa tak podľa vás stane?
To je veľmi ťažko predpovedať. Jedno je však isté – nemôžete padať donekonečna. Aj tá najhlbšia recesia musí raz skončiť. Zoberte si príklad takého Lotyšska – to kríza zasiahla zvlášť tvrdo. Krajina sa však z toho dostala a dnes je jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík únie. Netrúfam si však povedať, kedy rast uvidíme aj v prípade Grécka.