Trh sa spoločným pôsobením snaží tieto voľné úspory nasmerovať do projektov, ktoré sú najvýnosnejšie. Obmedzenia (ako napríklad daň z každej finančnej transakcie) vedú k tomu, že na trhoch sa menej obchoduje a časť kapitálu sa nedostane tam, kde by sa dal použiť najprínosnejšie. Okrem toho, investori v snahe splniť pravidlá nie vždy investujú do tých cenných papierov, ktoré považujú za najlepšie, ale tak, aby s čo najmenšími nákladmi dodržali reguláciu. Ak sú napríklad dva dlhopisy v ostatných ohľadoch porovnateľné, investor si vyberie ten, ktorý viaže menej kapitálu.
Trh okrem toho plní aj signalizačnú funkciu, teda umožňuje rozlišovať medzi dobrými a zlými firmami či krajinami. Ak investori pokladajú vyhliadky za dobré, nakupujú akcie či dlhopisy, ak nie, tak ich predávajú. Netvrdím, že odhady trhu sú vždy presné. Napríklad v prípade gréckych dlhopisov sa spätne ukázali ako príliš pomalé. Investori vychádzajú z vlastných presvedčení, ktoré sa môžu neskôr ukázať ako nesprávne. Okrem toho sú viazaní zákonnými či internými obmedzeniami. Niektorí investori napríklad môžu investovať iba do dlhopisov s určitým ratingom a ak rating klesne pod danú hranicu, musia ho predať, neraz so stratou.
Avšak regulácia finančného trhu, napríklad obmedzenia predajov nakrátko, ešte viac oslabuje signalizačnú funkciu trhu. (Pri predaji nakrátko investor predáva cenný papier, ktoré nevlastní, s úmyslom, že ho neskôr kúpi za nižšiu cenu. Pre korektnosť treba dodať, že zatiaľ sa debatovalo iba o obmedzení nekrytých predajov nakrátko, keď investor nemá daný cenný papier ani zapožičaný). Trhy sú už teraz vzhľadom na zákonné či interné obmedzenia mnohých investorov menej pružné smerom nadol a ďalšia regulácia môže zvýšiť riziko, že ceny sa budú dlhší čas držať nadhodnotené a vytvorí sa bublina, ktorá môže v istom momente náhle spľasnúť.
Regulácia finančného trhu je o hľadaní kompromisu. Hranicu, pokiaľ ešte chráni slabo informovaných investorov a odkiaľ už škodí ekonomickému rastu, nie je jednoduché nájsť. Vo všeobecnosti pokladám za správnejšiu cestu podporovať transparentnosť. Čím lepšia je informovanosť trhov, tým lepšie ceny akcií a dlhopisov zohľadňujú vyhliadky firmy či štátu a tým menšie je riziko, že sa na trhu tvorí bublina, ktorá neskôr spôsobí skokový vývoj.
Michal Mušák analytik Slovenskej sporiteľne |