Kupovanie času eurozóne nepomôže

Je ďalších 150 miliárd na záchranu zadlžených krajín eurozóny rozumným krokom zo strany politikov?
Úver 150 miliárd je len jedným z plejády nástrojov, ktorými sa únia snaží krízu riešiť. Ani tento nástroj však nie je nasmerovaný na riešenie príčin krízy.

Sú ďalšie peniaze určené na záchranu krajín len kupovaním ďalšieho času? Komu to vyhovuje?
Krajiny majú problém s neudržateľne vysokým dlhom a nesolventným finančným systémom. Kupovanie času nepomôže a existujúci dlh ešte viac nafúkne. Kam vedie kupovanie času pekne ilustruje prípad Grécka.

Prečo nechce Británia nalievať ďalšie peniaze do záchrany eurozóny?
Británia nepristúpila k dohode z posledného summitu preto, lebo nechce stratiť suverenitu v kontrolovaní svojho finančného sektora, ktorý je dôležitou časťou britskej ekonomiky. Následné zvýšenie napätia medzi Britániou a EÚ a najmä nešťastné výroky francúzskych predstaviteľov pravdepodobne znížili ochotu tamojšej politickej triedy spolufinancovať odkladanie nepríjemnej reštrukturalizácie v EÚ.

Čo by eurozóne pomohlo v tejto situácii?
Riešením sú riadené bankroty a likvidácia časti finančného sektora. Tomu sa však politici aj bankári chcú čo najdlhšie vyhýbať aj za cenu vyšších nákladov pre daňových poplatníkov.

Prečo krajiny, ako Švédsko sú ochotné prispievať na záchranu eurozóny ďalšie peniaze?
Neviem. To je skôr otázka na Švédsko.