Osem udalostí, ktoré vám ukradnú spánok

Zapoja sa krajiny mimo eurozóny do záchranného fondu?

Dlhodobé refinančné operácie (LTRO) ECB získali európskym lídrom nejaký čas, no pre stabilizáciu eurozóny je nutné urobíť omnoho viac. Nečlenské krajiny eurozóny sú voči doterajším opatreniam skeptickí. Predstavitelia MMF dúfajú, že sa im na stretnutí v apríli podarí navýšiť kapacitu menového fondu pre boj s krízou najneskôr do summitu G20, ktorý sa uskutoční 18. a 19. júna. 

Newton uvádza dva hlavné dôvody pre zvyšné európske ekonomiky, aby sa vyhli navyšovaniu peňazí v MMF:

1. Veľkosť eurovalu, teda "prečo by sme mali dávať naše peniaze tam, kde sú Európania tak ochotní dávať svoje?" Odpoveďou je, že na stabilizácii eurozóny má svoje záujmy každý. Tak by to však nemalo byť, eurozóna by sa mala zachraňovať hlavne sama. Krajiny BRICS už vyhlásili, že prispejú menovému fondu iba vtedy, ak na oplátku dostanú hlasovacie práva.
2. Najväčšie úskalia stále ešte čakajú, keďže pred politickými úvahami a činmi je národné zmýšľanie. Prepojenie medzi rôznymi národnostne špecifickými problémami, spomínané v správe Nomury, tu sú. A preto aj napriek všetkej snahe európskych lídrov, "úsporná únava" periférnych krajín a "záchranná únava" voličov krajín severnej Európy (a v niektorých prípadoch aj medzi politikmi) znamenajú, že hovoriť o konci krízy je príliš predčasné.

Voliči v jadre Európy ukazujú rastúcu odolnosť voči viacerým finančným záchranám

Jadro Európy stále viac vidí voličský odpor k ďalšej peňažnej pomoci. Najskôr to bolo vo Fínsku a Holandsku, nedávno aj v Nemecku. 

Keď sa na to pozeráme z ekonomického hľadiska, môžeme pripustiť, že by dávalo zmysel, keby lídri eurozóny trápiacim sa periférnym krajinám pomohli viac. No politici krajín severnej Európy stále viac tlačia opačným smerom.

Kvôli tomu sa analytik Nomury domnieva, že ak by došlo k tomu, že periférne krajiny by neboli schopné plniť stanovené podmienky, krajiny severnej Európy by boli prekážkou pre ďalšiu finančnú pomoc. To by mohlo spôsobiť v ohrozených krajinách neriadený bankrot a výstup z eurozóny.

Holandská vláda sa trápi s rozpočtom a nadchádzajúce voľby môžu k moci dostať euroskeptickú vládu

Menšinová holanská vláda nebola schopná dohodnúť sa na úsporných opatreniach, ktoré by udržali deficit pod troma percentami HDP. Ak by aj koalícia prežila hádky o rozpočte, je veľmi pravdepodobné, že padne, keď bude krajina schvaľovať fiškálnu zmluvu v polovici roka. To by podľa Newtona mohlo znamenať dve veci. 

• Aj napriek tomu, že fiškálna zmluva potrebuje iba dvanásť zo sedemnástich krajín eurozóny, aby bola právoplatná, holandské nie by bolo silným úderom pre jej dôveryhodnosť.
• Vyzerá to tak, že budúca vláda v Holandsku bude omnoho viac euroskeptická ako tá terajšia. To by znamenalo riziko pre podporu Holandska periférnym krajinám. 

Regionálne voľby v Nemecku budú naznačovať výsledky národných volieb, a existuje rastúci konsenzus na vystúpenie Grécka z eurozóny, ak nesplní podmienky finančnej pomoci

Strana Angely Merkelovej Kresťansko- demokratická únia (CDU) sa v prieskumoch stále drží okolo 36 percent a mienku voličov v určitej miere ovplyvňuje aj vývoj v Európe. Krajské voľby 13. mája v Severnom Porýní-Vestfálsku sú tie, na ktoré sa treba zamerať, pretože práve tieto voľby sú predzvesťou výsledkov hlasovania v celej krajine. CDU sa pravdepodobne vyhne opatreniam, ktoré by pomohli trápiacim sa periférnym krajinám, kvôli voličom, ktorí sa stavajú proti ďaľšej finančnej pomoci pre Grécko. 

Ďalším faktorom, ktorý musí Angela Merkelová brať do úvahy pri určovaní správania sa eurozóny, je to, čo sa javí ako rastúce presvečenie nemeckých lídrov o tom, že ak sa Grécku nepodarí naplniť podmienky spojené s finančnou pomocou, bude musieť opustiť eurozónu.

Súdiac, okrem iného, z jej rečí počas schvaľovania pomoci nemeckým parlamentom, nebol to pohľad, ktorý by Angela Merkelová zdieľala. Zároveň však v tej istej reči povedala, že táto pomoc možno nebude fungovať. Bolo to prvýkrát od začatku krízy, čo povedala niečo také verejne. Newton sa preto pýta, či to nemôže znamenať predbežný súhlas so stanoviskom, že druhá vlna pomoci pre Grécko je vlastne jeho poslednou šancou.

Španielsko sa pravdepodobne snaží splniť domáce ciele a môžeme očakávať viac štrajkov a občianskych nepokojov

Španielsko sa stalo predmetom záujmu trhov a jeho ekonomika sa stále trápi. Znovuvyužitie nástroja Securities Market Program (SMP- nástroj ECB pre nákup štátnych dlhopisov) by sa stretlo s kritikou, ale trhy sa obávajú, že kvôli Taliansku a Španielsku sa SMP bude musieť použiť znova. 

Vláda sa bude snažiť riešiť verejné výdavky svojich autonómnych regiónov cez svoj rozpočtový stabilizačný zákon, no je nejasné, či to vláde pomôže dosiahnuť plánovaný deficit. Nomura preto očakáva viac štrajkov a občianskych nepokojov, keď sa bude vláda snažiť pokračovať v štrukturálnych reformách a fiškálnej konsolidácii.

Talianska domáca politika a riziko nákazy zo Španielska môžu ovplyvniť sentiment trhov voči Taliansku

Taliansky premiér Mario Monti a jeho vláda už stratili veľkú časť svojej popularity, odkedy sa rozhodli reformovať pracovné právo. Kým Montiho režim vyzerá bezpečný až do roku 2013, odpor verejnosti voči úspornému programu rastie a politické strany sú pre reformy na trhu práce čím ďalej podráždenejšie. Domáca politika a riziká nákazy zo Španielska pravdepodobne zhoršia náladu na trhu. Nadchádzajúce komunálne voľby 6. a 7. mája nebudú mať priamo vplyv na technokratickú vládu, môžu mať však vplyv na prijímanie reforiem s podporou celej strany. 

Podľa Newtona by pre taliansku výnosovú krivku nemuselo byť zlé, aby sa vláde pripomenulo, že krajina je ďaleko od vyriešenia svojich problémov (minimálne, čo sa týka pohľadu finančných trhov) a pokračujúca podpora Montiho ponúka Taliansku najlepšiu nádej na skutočný pokrok, ktorý by upokojil trhy. 

Nedávna daňová vzbura ukazuje, že Íri sú zo škrtov unavení, čo by mohlo ohroziť ratifikáciu fiškálneho kompaktu

Írski daňoví poplatníci sú očividne vyčerpaní z úspor. Írsko nedávno stanovilo poplatok vo výške 100 eur na domácnosť, ale iba polovica z 1,6 milióna domácností sa do stanoveného termínu k poplatku prihlásila. Medzitým viedla skupina poslancov malú antidaňovú kampaň, čo vyvolalo vzburu.

Protest podľa Newtona pravdepodobne ovplyvní referendum o fiškálnom kompakte, ktoré sa bude konať 31. mája. Vzhľadom na históriu referend týkajúcich sa EÚ, stále vyzerá byť tvrdenie vlády, že voliči kompakt podporia, ako riskantné.

Grécka schopnosť plniť svoje ciele, stanovené pri záchrane, vyzerá neistá vzhľadom na nadchádzajúce voľby

 Grécke voľby sú stanovené na 6. mája a prieskumy verejnej mienky naznačujú neistý výsledok. "Vo svetle posledných prieskumov verejnej mienky zverejnených na začiatku tohto týždňa, budeme aj naďalej vidieť ochromený parlament ako najpravdepodobnejší výsledok volieb."

Na rozdiel od predchádzajúcich očakávaní tieto posledné prieskumy ukazujú klesajúcu podporu dvoch hlavných strán, t.j. strany Noví demokrati (ND) a PASOK, ktoré sú zodpovedné za podmienky druhého záchranného balíka. To znamená, že budú mať zrejme problémy zaistiť si pri niektorých návrhoch parlamentnú väčšinu 151 z 300 miest.