Kamil Boros
X-Trade Brokers
Za najväčšiu hrozbu považujem pokračovanie japonskej cesty pre západné krajiny. Tá spočíva v pokračujúcom podporovaní nerentabilných investícií, ktoré vznikli a dokázali prežiť vďaka stimulom vlády a centrálnych bánk, na úkor rastu štátneho dlhu. V Japonsku sa táto politika aplikuje už takmer dve dekády a verejný dlh krajiny k HDP presahuje 200 pct., čo je bez vyššej inflácie nezaplatiteľná čiastka. Navyše ekonomika za tieto dve dekády rástla len minimálne, keďže sú to práve rentabilné, produktívne a nie nerentabilné, málo produktívne investície, ktoré sú zdrojom udržateľného ekonomického rastu. Celý západný svet dúfa, že sa k nim dostaví oživenie, pri ktorom budú ekonomiky rásť rýchlejšie ako dlh a pomer dlhu k HDP začne klesať. To sa ale v posledných rokoch nedeje, a z môjho pohľadu pokiaľ sa budú naďalej vo veľkom podporovať nerentabilné investície a nenechajú sa zbankrotovať, tak sa v dohľadnom čase neudeje a pomer dlhu k HDP bude naďalej rásť. A čím bude vyšší, tým sa stane návrat z Japonskej cesty na udržateľnejší a bolestivejší.
Richard Koza
Atwel
Aktuálne si myslím, že to sú stále nevyriešené problémy s dlhmi rozvinutých krajín EÚ a USA.
Martin Vlachynský
INESS
Za najväčšie riziko považujem snahu politikov odsúvať dlhodobé riešenia na čo najneskôr a pokračujúcu fiškálnu nezodpovednosť vo väčšine vyspelých štátov.
Stanislav Pánis
J&T Banka
Hlavným rizikom ostáva neistota z budúceho vývoja v eurozóne, ktorá by však mala byť menšia ako v predchádzajúcom roku. Hoci sa situácia v menovej únii vďaka krokom ECB stabilizovala, ekonomicky by sa v druhom polroku mala odrážať od dna a momentálne nehrozia riziká jej rozpadu, pokrok smerom k väčšej integrácii a reforme jej architektúry je frustrujúco pomalý. Ak európski politici (opäť) nedodržia to, čo sľúbili, najmä čo sa týka reforiem a zlepšenia konkurencieschopnosti, dlhová kríza v Európe môže byť znova stredobodom pozornosti finančných trhov. Ďalšie hlavné riziká sú opäť politického charakteru. Zahŕňajú rokovania medzi republikánmi a demokratmi v USA ohľadne riešenia navýšenia dlhového stropu a výdavkových úspor, parlamentné voľby v Nemecku a Taliansku a aj po možný vojenský konflikt medzi Izraelom a Iránom. Na ekonomickom poli by mohlo byť hlavným rizikom pomalší ako očakávaný rast v emerging krajinách a negatívny prekvapenia z výsledkovej sezóny ohľadne ziskov a tržieb. Markéta Šichtařová
Next Finance
Reálna ekonomika (výroba, spotreba, nezamestnanosť) sa nebývalo vzdialila od finančnej stránky ekonomiky (devízový kurz, ceny akcií, dlhopisov, komodít či drahých kovov). Teda obe stránky ekonomiky sú v nesúlade. Tento podivný stav je umožnený len a len tým, že centrálne banky lejú do ekonomík veľké množstvo peňazí - platí to ako o americkom Fede, tak o európskej ECB. Fed síce sype na finančný trh peňazí viac, ako ECB, zato sú tieto peniaze aspoň kryté. ECB sype na trh peniaze prostredníctvom výkupu dlhopisov, ktorých hodnota je veľmi nízka, takže časť takto uvoľnených peňazí nie je krytá. Oboje je teda problematické. A oboje je zle; história úplne jasne ukazuje, že skôr či neskôr takéto správanie musí viesť k inflácii. Čítajte viac....
Boris Tomčiak
Colosseum
najväčšou hrozbou a zároveň aj príležitosťou je extrémne uvoľnená menová politika centrálnych bánk. Špekulatívna aktivita vďaka veľkému objemu lacných peňazí v obehu prudko vzrástla. Investori opäť vstupujú do značnerizikových obchodov a na niektorých trhoch pozorujeme opätovné vytvárania cenových bublín. Každá hrozba je aj príležitosťou. Investori sa voči nezodpovednej politike centrálnych bánk môžu ochrániť nákupom reálnych aktív, ako sú napríklad komodity alebo nehnuteľnosti. Zaujímavý je aj nákup akcií.
|