Megadohoda medzi USA a úniou pomôže aj Slovákom

Alexander Ač

Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR v Brne

Napriek odpočúvacím škandálom, poklesu nemeckého exportu, či najdlhšej ekonomickej recesii v Európe, sa do rokovaní o uvoľnení obchodu medzi USA a EÚ vkladajú veľké nádeje. Očakáva sa, že zrušenie ciel by znamenalo zvýšenie HDP v EÚ približne o 0,5 % (100 mld. eur) a celkovo by sa počet pracovných miest zvýšil v rozmedzí 400 000 až 2 milióny. Znamenalo by to vytvorenie najväčšej zóny voľného obchodu na svete.

V súčasnosti dovozné clá z USA do Európy predstavujú v priemere 5 %, pri opačnom pohybe je to asi 3,5 %. USA má najvyššie dovozné clá na textil, oblečenie a obuv,  a to vo výške viac ako 30 %. Zrušením, alebo znížením cla by sa ale polepšili napríklad aj výrobcovia keramiky pre hotely, kde sa clo pohybuje na úrovni 28 %. Polepšili by si aj výrobcovia automobilov, ktorí by mohli do USA vyvážať bez problémov autá sa najmodernejšími technológiami, a veľmi pravdepodobne by sa stále viac presadzovali úspornejšie modely s nižšou spotrebou, keďže cena ropy v priemere narastá. Slovensko v súčasnosti patrí vo výrobe automobilov na počet obyvateľov medzi svetovú špičku. Do Európy by zase začali prúdiť lacné cigarety, keďže na tento tovar je clo až v hodnote 350 %. Experti sa zatiaľ nezhodujú v tom, či bude uvoľnie obchodu výhodnejšie pre USA, alebo EÚ.

V prípade vývozu Slovenska predstavuje vývoz do USA menej ako 2 %, čo nemusí mať zásadný priamy dopad na slovenských exportérov, pozitívne nepriame dopady uvoľnenia obchodu však môžu byť výraznejšie, avšak v súčasnosti ťažko kvantifikovateľné.

Vladimír Vaňo

Sberbank

Vytvorenie zóny voľného obchodu medzi USA a Európskou úniou podporí hospodársku aktivitu na oboch brehoch Atlantiku. Tým nepriamo prospeje aj Slovensku, keďže viac než 84 percent slovenského vývozu smeruje práve na trh Európskej únie.

USA sa spolu s Európskou úniou podieľajú na viac než polovici svetového HDP. Prehĺbenie ekonomickej spolupráce medzi dvoma svetovými ekonomickými gigantmi by každopádne učebnicovo prospelo obom stranám.
Odstránenie obchodných ciel (ktoré sú už teraz relatívne nízke – v priemere menej než 3%) medzi týmito trhmi mohlo zvýšiť HDP Európskej únie o približne 0,4 percentuálneho bodu a HDP USA o takmer celý percentuálny bod.
Podľa EIU by dokonca odstránenie polovice doterajších netarifných bariér (ako sú napríklad kvóty, či povinné certifikácie) mohlo zvýšiť HDP na oboch kontinentoch o tri percentá.

Zo Slovenska priamo do USA smerovalo vlani len 1,9 percenta z celkového slovenského vývozu. No viac než pätia slovenského exportu smeruje do Nemecka, približne polovica do krajín eurozóny a takmer 84 percent do krajín Európskej únie.  Práve prostredníctvom posilnenia obchodnej výmeny medzi USA a Európskou úniou by sa tento projekt hmatateľne dotkol aj otvoreného slovenského hospodárstva.

Martin Vlachynský

INESS

Slobodná výmena tovarov a služieb medzi ľudmi je jedným z hlavných ťahúňov ľudského pokroku. Pre slovenských občanov sa uzatvorením dohody zlacní a zjednoduší (aj drobný nákup z USA bol často spojený s neuveriteľnými byrokratickými peripetiami) nákup aj predaj tovarov z a do USA, z čoho budú mať prospech obe strany. Troch a sa však obávam "poznámok pod čiarou". Na voľný obchod netreba tisíc stranové zmluvy, netreba prakticky žiadnu zmluvu - stačí odstrániť existujúce bariéry. Zmluva vo finálnej podobe bude mať pravdepodobne priehrštie byrokratických výnimiek, podmienok a pravidiel, ale akékoľvek aj čiastočné uvoľnenie obchodovania je pozitívne.