20.09.2013, 00:04

Šokujúce veci, ktoré ste o Fede nevedeli

Znepokojujúce aj zaujímavé veci, ktoré ste o americkej centrálnej banke doteraz netušili.

Šokujúce veci, ktoré ste o Fede nevedeli

Čo vlastne Fed je?
Federálny rezervný systém, alebo v skratke Fed, je centrálna banka Spojených štátov amerických. Američania si centrálnu banku založili pomerne neskoro, keďže americké štáty skôr preferujú individualizmus a nie centrálne koordinované vládne autority. Úlohou centrálnej banky je dohľad nad úrokovými sadzbami, množstvom peňazí v obehu a kontrola celého bankového systému.

Ako Fed funguje?
Zvláštne. Fungovanie Fedu sa od iných centrálnych bánk značne líši. Má štyri úrovne: Radu guvernérov, Federálnu trhovú komisiu, dvanásť  regionálnych bánk a viaceré menšie banky. Rada guvernérov má na starosti monetárnu politiku. Sedem členov menuje prezident po schválení senátom a sídlia vo Washingtone. Súčasný šéf je Bernard Bernanke, jeho funkčné obdobie končí v januári. Komisia má na starosti trhové operácie, dvanásť regionálnych bánk má na starosti medzibankové operácie a dohliada na menšie členské banky, ktoré riešia menej závažné čiastkové úlohy.

Znie to veľmi komplikovane. Prečo je systém takto nastavený?
Ako sme už zmienieli, Amerika fungovala bez centrálnej bankovej sústavy poriadne dlhý čas. Koncom devätnásteho storočia sa v USA odohrala celá séria nekontrolovateľných ekonomických kríz. V roku 1907 padla akciová burza v New Yorku o polovicu a to viedlo k myšlienke vytvoriť zriadenie, ktoré by zastrešovalo americký finančný systém.

Takže prioritou Fedu je riešenie ekonomických kríz?
Pôvodne áno. Všetci vieme, ako fungujú banky. Ak do nej vložíte peniaze, banka ich tam nedrží v pôvodnom stave až kým si ich neprídete vybrať. Investuje ich, čo jej prináša zisk. Pred Fedom neexistovali pravidlá ohľadne objemu povinných rezerv, ktoré musia banky držať, a ak by všetci klienti prišli do banky v rovnakom čase a žiadali svoje peniaze na ruku, banky by im ich nedali, pretože by boli roztrúsené po všetkých častiach sveta. Ak by taká situácia predsa len vznikla, Fed ju dokáže vyriešiť.

Ako môže Fed garantovať niečo také?
Odpoveď je trochu znepokojujúca. Vieme, že Fed dokáže peniaze tlačiť. Teoreticky môže vytlačiť toľko peňazí, aby zachránila kohokoľvek alebo čokoľvek v akejkoľvek situácii. Dolár nie je viazaný na nič. Kedysi bol na zlato, od rozhodnutia Nixona v roku 1971 už nie.

Neznie to ako udržateľné a rozumné riešenie.
Nie je. Toto riešenie sa nedá predstaviť ako obrovské nákladné autá naložené stodolárovkami smerujúce do ekonomiky. To sa už totiž v histórii pár krajinám podarilo a následky boli katastrofálne.

Prečo ľudia Fed nenávidia?
V poslednom čase Amerikou prebehli viaceré nenávistné kampane zamerané na rozhodnutia Fedu, ktoré boli podľa aktivistov pre ekonomiku nebezpečné. Známa je napríklad kampaň Rona Paula s názvom "End the Fed" (Skonči, Fed) alebo kampaň Ricka Perryho, v ktorej obviňuje šéfa Fedu Bernankeho z vlastizrady.
Kritici tvrdia, že pôvodný cieľ Fedu, vyhnúť sa bankovej panike, už nie je pre americkú centrálnu banku aktuálny. V dôsledku toho, že Fed berie do úvahy nezamestnanosť, drží úrokové sadzby nízko, ale ak sa držia na nízkej úrovni dlhodobo, najmä v období rastu ekonomiky, vznikne bublina. A to je práve to, čomu mal Fed predchádzať.

Aká je teda pravdepodobnosť ďalšej krízy?
Je nemožné to predpovedať. Nejaké odpovede však nájdeme v minulosti. Správanie Fedu už párkrát poriadne turbulencie v ekonomike spôsobilo. Napríklad v deväťdesiatych rokoch viedli nízke úrokové sadbzy, ktoré banka umelo držala s úmyslom pomôcť ekonomike, k vzniku realitnej krízy.

Spracované podľa portálu Business Insider.

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.