Geopolitické napätie je zvyčajne signálom pre investorov k premiestneniu ich finančných prostriedkov do bezpečných prístavov. Takúto úlohu dlhodobo zastávalo a zastáva zlato. Vývoj uplynulého týždňa však dokazuje, že tradičné poučky a pravdy na finančných trhoch neplatia úplne vždy. Vyostrenie ukrajinskej krízy spojené s ďalšou várkou sankčných opatrení zlatu neposkytlo rastovú podporu a "žltý kov" v posledných dňoch silno oslabuje.
Možné vysvetlenie prepadu posledných dní možno zrejme hľadať v súbehu viacerých faktorov. Tým pravdepodobne najvýznamnejším sa javí včerajšie zasadnutie ECB. Očakávania (a nakoniec naplnenie) scenára, v ktorom autorita kývne na ďalšie uvoľnenie menovej politiky vytvorilo silnejší tlak na oslabenie eura s tým, ako na trh budú prúdiť dodatočné prostriedky a znehodnocovať tak európsku menu. Inverzne tak došlo k posilneniu amerického dolára (voči euru, JPY aj ďalším menám), čo by sa malo negatívne odrážať na cene zlata, ktoré sa s posilnením dolára stáva relatívne drahším. Avšak nižšie uvedený graf ukazuje, že pokles zlata v uplynulom týždni začal skôr, než došlo k ďalšiemu posilneniu dolára. Zdá sa tak, že apreciácia americkej meny zohrala skôr úlohu katalyzátora, ktorý vytvoril dodatočný tlak na pokles ceny zlata.
Ďalšiu možnú príčinu pokračujúceho cenového prepadu zlata tak môžeme hľadať na európskych akciových trhoch. Tým sa v uplynulom týždni darilo vskutku výborne, keď pripisujú až necelé 3%. V celku logicky tak investori dychtiaci po zaujímavom zhodnotení nastúpili radšej na akciovú loď a zlatu v minulých dňoch dali takpovediac vale. Tomu by napovedal aj včerajší vývoj, kedy sa akcie obchodujú v miernom zápore, zatiaľ čo zlato konsoliduje zelenú nulu.
Najpravdepodobnejším vysvetlením mizernej výkonnosti zlata v uplynulom týždni sa skutočne zdá byť mix uvedených faktorov. Ďaleko zaujímavejšia otázka však zostáva - je zlatu ako bezpečnému prístavu (zatiaľ) koniec? Posledné týždne sa zdá, že áno. Predsa len jeho úlohu prevzal dolár, ktorý vykazuje zníženú volatilitu a stabilný vývoj. Uvoľnenie menovej politiky ECB v kontraste k plánovanému utiahnutie zo strany Fedu, potom môže síce volatilitu opäť rozpútať, posilňovaniu dolára, ktoré tlačí na pokles ceny zlata, však takmer určite nezabráni. Plánovaná reštrikcia americkej centrálnej banky v kombinácii so stále sa lepšiacim prospektom hospodárskeho rastu ekonomiky USA potom postupne najskôr začne tlačiť na rast výnosov na dlhom konci výnosovej krivky. To by malo dopomôcť zvýšenie sadzieb u štátnych dlhopisov a vystupňovať tak substitučný tlak na zlato. Zrátané a podčiarknuté tak zlato nemá úplne dokonalé vyhliadky. Na druhú stranu netreba pripomínať, že očakávania a teórie často na finančných trhoch nedôjdu svojmu naplneniu ...