Pre niektorých ľudí môže byť odchod do dôchodku náročnou životnou zmenou, ktorá negatívne ovplyvní psychosociálne fungovanie. Proces adaptácie aj faktory, ktoré podporujú úspešné zvládnutie tohto obdobia, skúmajú vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV).

„Nedávno sme v prestížnom vedeckom časopise Current Psychology publikovali štúdiu, v ktorej sme prezentovali výsledky kvalitatívneho výskumu zameraného práve na identifikáciu nápomocných a blokujúcich faktorov, ktoré môžu ovplyvniť proces a výsledok adaptačného procesu po nástupe na dôchodok,“ priblížil Peter Halama z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Medzi najdôležitejšie faktory podľa neho patrí schopnosť nájsť a realizovať nové aktivity a činnosti, ktoré človeku po nástupe na dôchodok pomôžu kompenzovať úbytok pracovných aktivít.

Tiež schopnosť rozvíjať postoje ako optimizmus, vďačnosť či akceptácia obmedzení a možnosť udržiavať zmysluplné vzťahy.

Vedci zistili, že približne tretina ľudí zažíva po nástupe na dôchodok pocity osamelosti a nedostatok sociálnych kontaktov. Spôsobujú ich obmedzené možnosti sociálnej interakcie po odchode zo zamestnania.

„Tento nedostatok je potrebné kompenzovať prostredníctvom zmysluplných vzťahov v rodine či s priateľmi a známymi, čo sa však nie každému darí. Negatívnu úlohu môže zohrávať aj sociálna izolácia, geografická vzdialenosť od blízkych ľudí, úmrtie alebo ochorenie blízkych ľudí, nedostatok financií či dlhodobé konflikty,“ povedala Lucia Záhorcová z toho istého ústavu SAV. Nápomocné podľa nej je, keď môže človek po ukončení zamestnania zmysluplne tráviť čas so svojimi blízkymi, napríklad sa starať o vnúčatá.

Počas Vianoc sa rodiny, priatelia a známi intenzívnejšie stretávajú a prežívajú spolu sviatočné chvíle. Vianoce preto môžu prehĺbiť vzťahy a zážitok spolupatričnosti, čo znižuje pocit osamelosti. Pre dobrú adaptáciu na dôchodok je však podľa odborníkov dôležité, ak má človek dobré vzťahy s blízkymi dlhodobo, nielen počas sviatkov.