Fakultná nemocnica v Trenčíne hospodári v mínuse, a tak ako mnohé iné slovenské nemocnice nedokáže splácať faktúry načas. Na to však doplácajú podnikatelia, ktorí im dodávajú služby. Jedným z takýchto podnikateľov je aj firma Vespas, ktorá opravila nemocnici strechy na pavilónoch neurologického oddelenia a rozvodnej stanice za 8 000 eur. Zaplatenia faktúry sa však zatiaľ nedočkala.

Mačka vo vreci
Vespas podľa údajov v centrálnom registri podpísal zmluvu s trenčianskou nemocnicou 26. júna tohto roku. Začiatkom augusta strechy dokončili a nemocnici poslali faktúru splatnú do 3. septembra. Vespas však z 8000 eur, ktoré sú na faktúre, zatiaľ dostal len 2 800.

Fakultná nemocnica Trenčín podľa jej hovorkyne Petry Nevláčilovej totiž uhrádza faktúry jednotlivým dodávateľom primárne s prihliadnutím na zabezpečenie nepretržitej zdravotnej starostlivosti pacientov. A do tejto kategórie oprava striech nespadá.

„Spoločnosť Vespas svoj záväzok dosiaľ tiež nesplnila úplne a dosiaľ nepredložila doklad o uložení sute na skládku, čo malo byť súčasťou faktúry,“ odvolala sa Nevláčilová. Firma však vraj žiadne upozornenie nedostala a má podpísaný preberací protokol bez toho, aby chýbali ďalšie doklady, tvrdí zdroj blízky spoločnosti.

Slovenské nemocnice pritom chronicky meškajú s platbami faktúr. Dlhodobo na to upozorňuje asociácia SK-Med, podľa ktorej platia štátne nemocnice dodávateľom zdravotníckych pomôcok faktúry v priemere až 670 dní po splatnosti.

K platbe ich nedonútia
Elektronické trhovisko, cez ktoré súťaž prebehla, vraj zasiahnuť nemôže a nemá ako nemocnicu donútiť, aby zaplatila. „Elektronické trhovisko nevstupuje do plnenia zmluvy medzi dodávateľom a obstarávateľom,“ odkázali z tlačového oddelenia ministerstva vnútra.

Riešiť to trestnoprávnou cestou by takisto bolo na široké lakte. Podľa partnera advokátskej kancelárie Taylor Wessing Radovana Palu by bolo v tomto prípade náročné preukázať naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu, pretože nemocnica faktúru zaplatiť chce, hoci s omeškaním. O podvod by išlo, ak by už v čase objednania služieb vedeli o tom, že faktúru nezaplatia.

„To, že je to správanie, ktorému by sa nemocnice mali vyhnúť, je nepochybne problém a účastníci trhu by sa takto správať nemali, ale nemyslím si, že to napĺňa skutkovú podstatu podvodu,“ povedal Pala s tým, že omeškanie s úhradou je sankcionované úrokmi z omeškania.

Nemocnice si takéto nákupy poriadne predražujú nielen vysokými úrokmi z omeškania, ale aj tým, že dodávatelia im v budúcnosti dajú rovno vyššiu cenu, a to kvôli riziku neskorého splatenia faktúry. Podľa analytika INEKO Dušana Zachara by si preto zdravotnícke zariadenia mali objednávať len to, čo sú schopné uhradiť zo svojich príjmov načas, pretože v opačnom prípade ide o nezodpovedné hospodárenie. „Navyše, ak ide o nákupy, ktoré priamo nezachraňujú životy pacientov,“ dodal Zachar.