„Zažít krachy, nevadí.“ Ale remizovať s Gibraltárom? „Jó, to vadí, to vadí.“ Takéto by mohlo byť nové znenie známej českej pesničky. No a keď sme pri Čechoch, tak oni sa teraz na nás bavia. Stačilo len zažiť jedno futbalové fiasko a trpaslíkovi nestreliť ani jeden gól. Áno, je to typicky slovenské. Táto futbalová senzácia na náš úkor sa totiž zrodila preto, aby sme sa náhodou dlho netešili z toho, že sme pred pár dňami zdolali silných Poliakov na ich pôde, a navyše po fantastickom výkone.

Typicky slovenské je aj to, že teraz budeme hľadať výhovorky typu, že sme do Portugalska (pretože Gibraltár nemá ani vlastný adekvátny štadión) cestovali s B tímom a novým hráčom chýbajú skúsenosti. Prípadne použijeme výraz, že na výsledku aj tak nezáleží, pretože v ňom „o nič išlo“. Na výsledku však záleží. Pretože slovenský futbal po úspešnom šampionáte v Afrike 2010 stále pláva medzi úspechom a neúspechom. A tento reprezentačný rok sme ukončili jednoznačne neúspechom. Ten nás totiž sprevádzal počas celého roka. Len aby sa nezabudlo, tak sme na budúcoročný svetový šampionát nepostúpili a v kvalifikácii sme napríklad zlyhali s ďalším futbalovým trpaslíkom, Lichtenštajnskom (1:1).

Prečítajte si aj: Slováci nemali na trpaslíka. Gibraltáru nestrelili ani gól

Zmenili sme trénera, a Ján Kozák nás má nakopnúť do lepších futbalových čias. Ale až po novom roku. Ten súčasný (futbalový) je teda neúspešne za nami. Čaká nás prestávka. V nej by sa slovenský futbal mohol zmobilizovať, postupne začať pracovať sľúbených moderných štadiónoch a zveľaďovať svoj vlastný imidž. Aspoň preto, aby sme v budúcom roku urobili niečo netypicky slovenské. Teda, aby sme mohli o slovenskom futbale hovoriť v dobrom...