"Slogan sex, drogy a rock-n-roll je, samozrejme, zjednodušujúci, navonok sa však zdá, že mladého hrdinu a jeho priateľov skutočne nič iné nezaujíma, a čitateľ môže mať dojem, že sú azda všetci mladí homosexuálmi a lesbičkami, obľubujú nezáväzný sex a a nerobia nič, len berú drogy." Týmito slovami zhodnotil román mladého austrálskeho spisovateľa Christosa Tsiolkasa Ari (v origináli Loaded, v češtine Mladá fronta, 2002) jeden z autorov, ktorí píšu do obrázkových týždenníkov jednovetné recenzie na čokoľvek. Po prečítaní prvej kapitoly môže vzniknúť presne tento dojem, našťastie pre knihu v nej nájdeme aj niečo iné, aj keď takmer úplne prehlušené krvou udierajúcou raz do slúch, inokedy do prirodzenia. Devätnásťročný Ari s tmavšou pokožkou sa rovnako ako jeho autor narodil v rodine gréckych prisťahovalcov v austrálskom Melbourne. A toto mesto za túto poctu musí kruto pykať, mladý človek na jeho príklade podrýva mýtus o pokojnej a príjemnej multikultúrnej Austrálii, kde sú jediným problémom klokany vrhajúce sa medzi svetlá idúcich áut. Ari by bol v bežnom hodnotení zrejme považovaný za bisexuála priťahovaného skôr mužmi ako ženami, "môžeš mať muža a byť mužom", tvrdí o sebe, keď vysvetľuje svoje sexuálne cítenie a prejavy. Tsiolkas nepatrí do hlavného prúdu austrálskej literatúry, na svojej vedľajšej ceste evidentne s radosťou opisuje užívanie drog (u Ariho vedie speed, nepohrdne ani marihuanou, LSD, extázou a pod.), ale aj sexuálne scény, ktoré by pre niekoho mohli byť pornografické, keby sa prudérna hranica nebola v minulosti rozplynula v čase a zostáva zakonzervovaná v mysliach úplne inej generácie, o akej a pre akú Tsiolkas píše. Kamaráti Ariho niekedy prezývajú Persefoné, pretože podobne ako ona polovicu života trávi v podsvetí a druhú polovicu v skutočnom svete. Ak tam dolu sú predovšetkým drogy a sex, hore sú rozpadnuté rodiny, šialená priateľova matka, prisťahovalci, sociálne rozdiely a mesto rozkúskované na takmer nepriepustné štvrte, ktoré aj knihu delia na štyri časti podľa hlavných svetových strán. "Marxizmus nemôže byť mŕtvy, je to jediná teória, ktorá vysvetľuje odcudzenie," hovorí jedna postava v opileckom dialógu. Ak aj v tomto prípade marxizmus zlyhá, je tu ešte moja kniha, povedal si zrejme autor. Tsiolkasov hrdina veľmi dobre vie, od čoho uteká, ako pri každej utópii je otázny jeho smer a prostriedky.