Prešov číta rád

Vraj Prešovčania dali svojmu mestu prezývku Atény nad Torysou -- rozmýšľam, či im tú odvážnu metaforu schválim. No dôvod rozmýšľať o Prešove mi dáva aj podujatie Prešov číta rád, ktoré bolo v dňoch 21. až 23. septembra. Nielen krásna, ale aj na krásne nápady bohatá riaditeľka tamojšej knižnice pani Iveta Hurná s tímom svojich knihovníčok položila základy tradícii, ktorá sa má stať každoročným sviatkom knihy. Že vyšla do ulíc hudba, tanec, obraz či divadlo -- to už poznáme aj z iných miest. Ale posadiť na námestie spisovateľa -- tak, aby upútal divákov pod pódiom i v záhradkách okolitých kaviarničiek -- to som doteraz videl zvládnuté iba v Prešove.
Nielen preto, že atmosféra prešovského námestia je nezvyčajne útulná -- pani Iveta mala aj nezvyčajne šťastnú ruku pri výbere hostí. Spisovateľ na námestí musí mať totiž nielen mocný hlas, ale aj schopnosť odtrhnúť oči od knihy a nadviazať kontakt s publikom -- inak je stratený. Nebudem hovoriť o sebe a o svojej žene -- nás nech ohodnotia iní. No svoju novú úlohu v Prešove určite dobre zvládli naši kolegovia -- z nich si najsuverénnejšie počínal autor bestselleru Ja, malkáč Ľubo Dobrovoda. Nesklamali však ani ďalší, prozaik Juraj Šebesta, básnik Erik Ondrejička, ilustrátor Miro Regitko či "hosť zo zahraničia" Ivona Březinová -- a skvele odprezentoval na námestí svoju knihu Tatry aj fotograf-horolezec Milan Kapusta. V pamäti mi utkvel jeho tatranský bonmot: "v Tatrách nikdy nebýva zlé počasie -- iba niekedy zle oblečený človek." Pokiaľ ide o Prešov -- na tom festivale knihy bol každý oblečený dobre. Aj počasie hralo totiž Prešovčanom do nôty. Na prahu jesene bolo také nádherné, akoby ho pozlátil. Priznám sa -- bol som v Prešove prvý raz v živote, ale určite nie naposledy. Prešov -- Atény nad Torysou? Schvaľujem.