"Mám AIDS. Doteraz som považoval za správne to tajiť, aby som ochránil blízkych. Prišiel však čas, aby sa moji priatelia a fanúšikovia dozvedeli pravdu," vyhlásil 23. novembra 1991 Freddie Mercury, frontman kultovej rockovej skupiny Queen. O deň na to bol mŕtvy.
AIDS (Acquired Immuno-deficiency Syndrome - syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti) sa stal postrachom, novou neznámou hrozbou, vrážajúcou klin do optimizmu 80. rokov. Začali sa šíriť pochybnosti o možnostiach lekárskej vedy.
Ak lieky a metódy liečby starých chorôb dokáže príroda pretromfnúť stále novými neliečiteľnými nákazami, potom vyhliadky do budúcnosti majú ďaleko od ružovej. Sprvoti sa zdalo, že nová choroba sa týka len homosexuálov a narkomanov, pretože práve tieto skupiny boli spočiatku najčastejšími obeťami nového vírusu. "Pri análnom sexuálnom styku vznikajú na penise i na sliznici konečníka drobné mikroskopické trhlinky, cez ktoré sa môže vírus preniesť ľahšie ako pri bežnom vaginálnom styku," vysvetľuje Miloš Mokráš z Kliniky infektológie a geografickej medicíny bratislavskej Fakultnej nemocnice.
Ich vina. Ich maximálna vina
Začali sa ozývať hlasy fanatických náboženských moralistov, podľa ktorých bola nová choroba trestom za "nemravný život".
Vodou na mlyn odporcov voľnej sexuality bolo zistenie, že nákaza sa šíri aj vo väčšinovej populácii heterosexuálov. Istý si nemohol byť nikto a jedinou bezpečnou ochranou pred smrteľným vírusom sa stala partnerská vernosť.
"Vynáralo sa veľa skupín, ktoré označovali ľudí s AIDS za potrestaných. Z hľadiska ich ideológie to boli vinní ľudia," uvádza sociológ Gabriel Bianchi. Podľa neho však len išlo o spôsob, akým sa tieto skupiny snažili s novou chorobou vnútorne vyrovnať.
Utajený Asimov
Jednou z obetí AIDS bol aj slávny spisovateľ Isaac Asimov. Autor nesmrteľnej Nadácie zomrel 6. apríla 1992, ako príčinu lekári uviedli zlyhanie srdca. To v podstate aj bola pravda, ibaže fakt, že zlyhanie srdca spôsobila infekcia vírusom HIV (Human Immuno-deficiency Virus - ľudský vírus imunitnej nedostatočnosti), sa verejnosť dozvedela až o desať rokov neskôr.
Asimovovi lekári mali obavy z celospoločenskej hystérie voči HIV pozitívnym. Spisovateľovi preto odporučili, aby o svojom zdravotnom stave pomlčal a to radili i jeho pozostalým. Pravda vyšla na povrch až v autobiografickej knihe Bol to dobrý život, ktorú spracovala a vydala Asimovova manželka Jane. Autor vedecko-fantastických románov sa podľa nej nakazil smrteľným vírusom v roku 1983 z krvnej transfúzie počas operácie. V tom čase totiž ešte nebola krv v nemocniciach na vírus testovaná.
Magický víťaz
Medicína začala protiútok už v druhej polovici 80. rokov. Na trh sa dostali prvé preparáty, ktoré, ak boli nasadené včas, dokázali úspešne brániť vírusu HIV v rozmnožovaní, čím predlžovali život infikovaným. "Prvý liek, ktorý bol účinný voči HIV, bol do liečby v USA schválený už v roku 1987," tvrdí Ivan Schréter z Kliniky pre infekčné choroby Fakultnej nemocnice v Košiciach. Nie je bez zaujímavosti, že lieky útočiace na nebezpečný vírus sa vtedy vyrábali i v Československu, v chemickom podniku Lachema Brno.
S liečbou sa však muselo začať včas, ešte pred prepuknutím ochorenia AIDS. Príkladom je americký basketbalista Magic Johnson, ktorému na HIV prišli náhodne, počas lekárskej prehliadky. Svoju nákazu zverejnil tri týždne pred Freddiem Mercurym - boj proti HIV odvtedy prijal za svoje životné poslanie. Začal poctivo brať lieky a spustil masívnu informačnú preventívnu kampaň.
V roku 1992 sa dokonca zúčastnil na olympijských hrách v Barcelone, kde americkí basketbalisti získali zlato. Žije dodnes a je úspešným podnikateľom.
HIV plus desať rokov
Schréter prízvukuje, že od okamihu, kedy sa človek nakazí vírusom HIV, až do prepuknutia prvých príznakov ochorenia AIDS, môže prejsť i desať rokov. Počas toho obdobia sa zdanlivo nič nedeje a infikovaný sa cíti zdravý.
V jeho tele sa však odohráva neľútostný súboj medzi votrelcom a imunitným systémom. Vírus HIV napáda hlavne biele krvinky, čím postupne oslabuje obranyschopnosť organizmu. Telo si síce vytvára protilátky, vírus však rýchlo mutuje a protilátkam uniká. Na konci zdevastovaný imunitný systém prehráva a stáva sa obeťou rôznych infekcií a chorôb. Poznáme ich vyše 20 a pre človeka s nenarušenou obranyschopnosťou sú neškodné. "O prepuknutí AIDS, posledného štádia infekcie HIV, hovoríme vtedy, ak sa prejaví minimálne jedna z týchto chorôb," dodáva Miloš Mokráš.
Dnes sa aj to dá zvládnuť. "Na AIDS za stále zomiera, ale sme schopní udržať týchto pacientov relatívne dlho pri živote a v relatívne dobrej kondícii. Máme jedného pacienta, ktorý k nám prišiel už v štádiu, keď sa uňho rozvinul AIDS. To bolo pred desiatimi rokmi, začali sme liečbu a ten človek dodnes žije," zdôraznil Schréter.
Žiadny alkohol, sex...
V časoch Freddyho Mercuryho také možnosti neboli. Tak, ako mnoho ďalších infikovaných HIV, zomrel najmä preto, lebo sa na jeho nákazu neprišlo včas. Navyše, pri životnom štýle divokého rockera v rámci hesla sex, drogy a rock and roll, si ťažko predstaviť, že by Mercury pristúpil na komplikovanú liečbu vyžadujúcu si vysokú disciplínu a asketizmus.
"Lieky proti HIV treba užívať každý deň v rôznych kombináciách. Pacient musí sledovať dávky a čas, jeho diéta je obmedzená, napríklad niektoré lieky musí kombinovať s mastnými jedlami a podobne. Preparáty proti HIV sa neznášajú s alkoholom, ktorý ich účinok eliminuje. Pacientom sa odporúča abstinencia i čo sa sexu týka, pretože ani kondóm nemôže zaručiť stopercentnú ochranu," vysvetľuje Mokráš. Dodáva, že pre pacientov s HIV už prísny režim zostáva až do smrti. Vírus, ak sa raz dostane do krvi, už nemožno nikdy úplne vykynožiť - dá sa len neustálym užívaním liekov a striedmosťou udržiavať na úrovni, kedy neohrozuje život.
Je možné, že "božský Freddie" by radšej zomrel, ako takto prežíval. Príklady nedisciplinovaných pacientov sa totiž nevyhýbajú ani Slovensku. Ivan Schréter spomína, že naposledy im umrel pacient vlani. "Niekedy sa stane, že infikovaný napríklad vysadí liek, aby mohol osláviť Silvestra. Je to však veľmi nebezpečné. Pokiaľ na vírus HIV neustále neútočíte, ten môže zosilnieť a vybudovať si odolnosť proti liekom. Potom sa situácia komplikuje," dodáva Mokráš.
...a ani zubár
Veľký prelom nastal v roku 1996, keď sa vyvinuli nové metódy boja proti HIV. "Na konferencii v Birminghame v tom roku bola prvýkrát prezentovaná kombinovaná liečba, ktorá účinne napádala tri hlavné enzýmy vírusu HIV. Dovtedy panovala v liečbe anarchia, preparáty sa používali metódou pokusu a omylu," informuje Mokráš.
Byť HIV pozitívnym však naďalej znamená ťažký život. Obzvlášť na Slovensku, kde panuje všeobecne nízka miera tolerancie voči akejkoľvek odchýlke. "Je to znak raného štádia rozvoja tejto spoločnosti, ktorá má dosť problémov sama so sebou, než aby sa mohla otvoriť inakosti. Podiel na tom má i silný katolicizmus, ktorý je nastavený voči niektorým sprievodným javom súvisiacim s HIV, a to je sexualita ako taká, a to ani nehovorím o homosexualite," objasňuje príčiny Gabriel Bianchi.
Tento sociológ pridáva šokujúce odhalenie: ak ste HIV pozitívny, na Slovensku si nenájdete zubára. Tí z obavy pred nákazou či z možnej negatívnej reakcie ostatných pacientov, vás jednoducho odmietnu ošetriť. "Slovenskí zubári odporúčajú, aby sa pacienti s HIV skúsili obrátiť na ich kolegov v Čechách či v Rakúsku."
Ako cukrovka
HIV sa zo smrteľnej hrozby premenil na chronickú chorobu, porovnateľnú napríklad s cukrovkou. I tá nejakým spôsobom komplikuje život, dá sa s ňou však žiť. "Čo sa týka rizika nákazy, možno infekciu HIV porovnať s chorobami ako je hepatitída typu B," poznamenal Bianchi. Podľa neho pritom prenášatelia hepatitídy často ani nevedia, že sú infikovaní. "Ak niekto sa správa úzkostlivo voči HIV, tak by sa mal rovnako úzkostlivo správať voči hepatitíde B a C, takže by mal byť od rána do večera úzkostlivý," doplnil sociológ.
Na Slovensku bolo od roku 1985 do 30. septembra 2007 diagnostikovaných 208 prípadov vírusu HIV. Títo ľudia sa však snažia zostávať v anonymite. Na nášho Magica Johnsona, ktorý prelomí spoločenské tabu HIV, si ešte budeme musieť istý čas počkať.
Dovtedy, alebo kým sa nepodarí nájsť liek, ktorý dokáže vírus HIV úplne zničiť, nebudeme môcť povedať, že sme nad ním skutočne vyhrali. Dodnes sme dokonca nedokázali vyvinúť ani účinnú očkovaciu látku. Zostáva veriť, že sme na dobrej ceste.