Maďarský ústavný súd označil minulý týždeň zákon o zverejňovaní spisov a zoznamov agentov a spolupracovníkov bývalej komunistickej štátnej bezpečnosti za protiústavný. K spisom sa tak naďalej môže dostať iba osoba, ktorej sa spis priamo týka a ten nesmie byť zverejnený.
Ústavný súd označil príslušný zákon za odporujúci ústavnému zákonu o ochrane osobných údajov a konštatoval, že je protiústavný. Sporný zákon schválil maďarský parlament v máji 2005 až na šiesty pokus a vyžiadal si niekoľkomesačné ostré diskusie poslancov. Zverejnenie spisov iniciovala vládna Maďarská socialistická strana (MSZP) po kritike pravicovej opozície, že zatajuje svoju vlastnú minulosť. MSZP je totiž nástupníckou stranou Maďarskej socialistickej robotníckej strany Jánosa Kádára a verejnosť predpokladala, že v jej radoch je najväčší počet bývalých agentov a spolupracovníkov komunistickej štátnej bezpečnosti. Keďže maďarské zákony neumožňujú plošné zverejnenie zoznamov, koaličné strany navrhli zmenu ústavy. Opozícia to však zablokovala. Socialisti to označili za nepriame priznanie, že nie MSZP, ale ostatné strany sa obávajú zverejnenia spisov maďarskej obdoby ŠtB.
Zákon sa týkal zverejňovania zoznamov agentov a spolupracovníkov bývalej komunistickej štátnej bezpečnosti z obdobia rokov 1948 až 1990. V Maďarsku tieto zoznamy ešte nikdy neboli oficiálne zverejnené. Na internete sa objavilo niekoľko neoficiálnych zoznamov, ktoré spôsobili sériu škandálov a súdnych žalôb. Nový zákon mal tomu zabrániť. Podľa neho mal mať každý záujemca možnosť nazrieť do spisov štátnej bezpečnosti a oficiálny zoznam jej agentov a spolupracovníkov mal byť zverejnený aj na internete. Ústavný súd vyžadoval napríklad v prípade zverejnenia zoznamov na internete overovaciu procedúru, ktorá mala zabezpečiť, aby sa v zoznamoch neobjavili nesprávne údaje.
V súčasnosti však v Maďarsku platí pôvodný zákon, ktorý umožní nahliadnuť do spisov len osobe, o ktorej je príslušný spis vedený. Údaje z neho môžu byť zverejnené až po súhlase dotknutých osôb. Rozhodnutie ústavného súdu, ktorý zabránil plošnému zverejňovaniu spisov, prijal so smútkom napríklad riaditeľ Ústavu 1956 historik János Rainer. "Pre poznanie minulosti by najlepšie poslúžilo zverejnenie dokumentov," konštatoval Rainer v rozhovore pre denník Magyar Hírlap. Ústav 1956 poskytoval na základe pôvodného zákona údaje vedeckým pracovníkom, ktorí ich chceli použiť vo svojich odborných publikáciách. "Rozhodnutie ústavného súdu nám aj v tomto smere značne skomplikovalo situáciu," dodal. Rainer pripomenul, že Maďarsko ostáva poslednou stredoeurópskou krajinou, ktorá chráni údaje o agentoch a spolupracovníkoch komunistickej štátnej bezpečnosti. "Sme tam, kde sme boli pred 15 rokmi. Lenže vtedy to bolo rovnaké aj v ostatných postkomunistických krajinách a teraz už iba u nás môžu bývalí tajní agenti využívať úplnú ochranu," uviedol.