Aj keď sa členské štáty EÚ nedohodli na žiadnom pláne B pre prípad, že Francúzsko v nedeľňajšom referende odmietne európsku ústavnú zmluvu, v bruselských úradoch sa čulo pracuje na niekoľkých scenároch. Ich spoločným menovateľom je vedomie, že síce nehrozí priamo katastrofa, únia by sa však mohla dostať do vážnej politickej krízy. Sama ústavná zmluva na takú situáciu pamätá -- ak by ju jedna alebo niekoľko krajín neschválilo, majú sa vzniknutou situáciou zaoberať šéfovia štátov a vlád (Európska rada), avšak až po 1. októbri 2006, keď sa má proces ratifikácie dokončiť. V skutočnosti prípadné francúzske a po ňom holandské "nie" prídu nevyhnutne na pretras oveľa skôr, na summite, ktorý bude v Bruseli 16. a 17. júla. Aký vývoj sa dá teda očakávať?

1. Ratifikácia zmluvy bude zastavená a všetci sa zmieria s tým, že sa ide ďalej podľa doterajších zmlúv. O tom sa hovorí najčastejšie pri predstave, že sa vzoprú Francúzi aj Holanďania. Podľa luxemburského Jeana-Clauda Junckera je to neprijateľný variant, pretože by jeden alebo dva národy vlastne diktovali svoju vôľu ostatným.

2. V ratifikácii sa bude pokračovať, napríklad keby Francúzsko povedalo "nie", avšak Holandsko "áno"; v opačnom prípade je to ešte pravdepodobnejšie. Pre tento postup sa v nedeľu v každom prípade vysloví Juncker aj predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. Členské štáty, ktoré potom postupne zmluvu schvália, budú stupňovať tlak na tých, ktorí odmietli, aby začali plánovať opakované hlasovanie.

3. Ratifikácia sa skončí a členské štáty sa dohodnú, že začnú rokovať o novej ústavnej zmluve. Najnepravdepodobnejší scenár, už preto, že kritika ústavy vo Francúzsku je vedená zľava aj sprava, s úplne protichodnými argumentmi a požiadavkami, ktoré sa dajú sotva zladiť. Ak by prevládala francúzska snaha prehĺbiť sociálnu orientáciu textu, narazí nevyhnutne na liberálnejšie ponímanie európskej integrácie, ktoré je populárne vo veľkej Británii, v Škandinávii a tiež v nových členských krajinách.

4. Ústava prejde vo Francúzsku a napokon aj v Holandsku. Proces ratifikácie bude pokračovať a silný tlak sa sústredí na ďalšie problematické krajiny, najmä na Veľkú Britániu, Dánsko, Poľsko a Česko.