V prípade vypuknutia pandémie musia krajiny podľa MMF počítať s problémami v doprave, obchode, poľnohospodárstve, cestovnom ruchu, energetike, a najmä s ťažkosťami v medzinárodnom platobnom styku. Fond sa tak pripojil k jóbovským zvestiam niektorých ekonómov, že v najhoršom prípade by prípadná pandémia vtáčej chrípky mohla stáť svetovú ekonomiku 4,4 bilióna dolárov a vyžiadať si až 142 miliónov životov.
Obavy už má aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá už oznámila, že začne pripravovať 100-člennú skupinu expertov, ktorá by mala pomáhať pri riešení situácie v prípade vypuknutia pandémie. Experti z Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb však situáciu až tak dramaticky nevidia. Ako povedala riaditeľka centra Zsuzsana Jakabová, nie je žiadny dôvod na paniku. "S príchodom jari budú ponad Európu prelietavať sťahovavé vtáky a nevylučujem, že sa ešte objavia nejaké prípady vtáčej chrípky... no nie je tu žiadny dôvod na paniku," tvrdí.
V tomto smere viacerí experti poukazujú na mnohé ďalšie choroby spôsobené vírusmi, ktoré sužujú ľudstvo omnoho dlhšie ako vtáčia chrípka a majú aj dramatickejší dosah. Najmä vírus HIV, ktorým sa podľa WHO nakazilo v celom svete už vyše 40 miliónov ľudí. Na Slovensku zaregistrovali od roku 1985 do konca septembra minulého roka asi 240 osôb infikovaných vírusom HIV. Na aids ochorelo 38 ľudí, z ktorých 25 už zomrelo. Nebezpečná je aj horúčka dengue, ktorá je problémom asi v 100 krajinách sveta od Afriky, cez štáty východne od Stredozemného mora, juhovýchodnú Áziu až po Ameriku. WHO odhaduje, že chorobu dengue prenášanú komármi dostane ročne 50 miliónov ľudí, z ktorých okolo 20-tisíc zomiera.
Tieto vírusy tak značne prevažujú nad ostatnými vírusovými chorobami, ktoré v minulosti vyvolali medzi ľuďmi obavy. Sem patrí napríklad SARS, na ktorý zomrelo hlavne v Ázii okolo 800 ľudí, smrteľný vírus Ebola či Západonílsky vírus. Druhý spomenutý prekvapil koncom 90. rokov, keď sa prvýkrát dostal z územia Afriky do USA, teda oblasti, kde by ho nikto nečakal. Väčšina ľudí sa však vylieči, úmrtnosť postihnutých nepresiahne obyčajne jedno percento.
| Počet niektorých vírusových ochorení občanov Slovenska | ||||||||
|
1990 |
1995 |
2000 |
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 | |
| Hepatitída typu A | 1250 | 1346 | 1080 | 742 | 443 | 753 | 606 | 528 |
| Hepatitída typu B | 619 | 338 | 165 | 148 | 142 | 140 | 111 | 124 |
| Hepatitída typu C | 41 | 26 | 48 | 72 | 46 | 38 | 20 | 25 |
| Chrípka a akútne respiračné ochorenia | 1 746 948 | 2 189 650 | 2 112 919 | 2 116 227 | 1 585 626 | 1 962 248 | 1 335 232 | 1 341 995 |
| Vírusová menengitída | 162 | 91 | 225 | 152 | 112 | 106 | 188 | 128 |
| Kliešťová encefalitída | 14 | 89 | 92 | 75 | 62 | 74 | 70 | 49 |
| Kontakt s besnotou | 4 208 | 1 626 | 1 614 | 1 249 | 1 331 | 1 369 | 1 047 | 1 118 |
| Rubeola | 168 | 1 004 | 11 | 2 | 7 | 1 | 3 | 1 |
| HIV/AIDS | 3 | 8 | 19 | 8 | 11 | 13 | 14 | 21 |
| Na vtáčiu chrípku u nás ešte nikto neochorel, | ||||||||
| zatiaľ sa zistila len u dvoch voľne žijúcich vtákov. | ||||||||
| Zdroj: ÚVZ SR | ||||||||