Anglicko a Wales už nevedú západoeurópsky rebríček v počte väzňov na stotisíc obyvateľov. Je to jedna z mála dobrých správ, ktoré sa objavili v posledných dňoch sprevádzaných sériou samovrážd a zúfalým hľadaním vinníkov.
S počtom 144 väzňov na stotisíc obyvateľov Luxembursko predbehlo o dvoch väzňov Anglicko a Wales. V Severnom Írsku s povesťou problematickej časti sveta je pritom za mrežami o polovicu menej ľudí. Vysoký počet väzňov majú nové členské krajiny Európskej únie s výnimkou Malty (72 na stotisíc obyvateľov), Cypru (50) a Slovinska (56). Naopak, v Estónsku na stotisíc ľudí pripadá až 339 väzňov, v Lotyšsku len o dvoch menej, v Litve je to 234, Poľsku vyše dvesto, Česku 184 a na Slovensku a v Maďarsku zhodne po 165 väzňov. Svetový rekord naďalej držia Spojené štáty s 2,1 milióna ľudí za mrežami, čo je vyše sedemsto väzňov na stotisíc obyvateľov. Na celom svete je vo väzeniach viac než deväť miliónov ľudí.
Pre britské väzenstvo sa začal tento mesiac pochmúrne, len za prvé dva týždne spáchalo samovraždu štrnásť väzňov. Najmladší z nich mal dvadsaťštyri rokov, najstarší o štyridsať viac. Vlna samovrážd sa prekrýva s výrazným nárastom uväznených, čo väzenskí reformátori pripisujú tvrdej rétorike politikov počas posledných volieb zameranej na právo a poriadok. Od začiatku roku sa počet väzňov zvýšil o tritisíc, čo ešte zhoršuje situáciu v preplnených väzniciach. Paradoxne k tomu štatistiky už od roku 1997 vykazujú celkový pokles kriminality.
Odsúdenie na výkon trestu vo väzení za menej nebezpečné trestné činy zbytočne zapĺňa väzenia ľuďmi, pre ktorých by bol lepší alternatívny trest v ich komunite. Bývalý šéf newyorských väzníc Michael Jacobson minulý týždeň upozornil Britov, že na zníženie kriminality nemusia zatvoriť viac ľudí. Masové americké uväzňovanie označil za štátnu politiku, ktorá sa zbláznila. Za oveľa lepšiu považuje neväzenskú prevýchovu v komunitách. New Yorku sa podarilo výrazne znížiť kriminalitu počas pôsobenia starostu Rudolfa Guilianiho. V tomto období sa podarilo vyvrátiť starú múdrosť, že viac väzňov znamená viac bezpečnosti. Ako poukázal Jacobson, je to oveľa zložitejší problém. Znižovať kriminalitu pomáha aj dostupná zdravotnícka starostlivosť, komunitná starostlivosť o duševné zdravie aj deti, nepreplnené školské triedy a kvalifikovaní učitelia či dostatok financií na dobrú dopravu.
Britská väzenská politika už mala celkom dobré skúsenosti s alternatívnymi trestmi, kým na začiatku 90. rokov túto snahu zmaril vtedajší minister vnútra a dnešný vodca konzervatívcov Michael Howard. Súčasnú preplnenosť väzníc sa vláda pokúša riešiť úvahami o postavení obrovskej superväznice v chudobnej londýnskej časti Barking, pretože práve hlavné mesto trpí najväčším nedostatkom miest. Podľa stratégie by mali väzňov presúvať do väzníc čo najbližšie k ich domovu. Za mrežami sa budú stretávať so zamestnancami pracovných úradov a protidrogovými pracovníkmi, ktorí ich budú pripravovať na život na slobode. Dlhé vzdialenosti od domova spôsobujú, že väzni majú menej návštev a strácajú kontakt s miestnymi samosprávami a agentúrami, ktoré by im mohli pomôcť. Doteraz sa väčšina väzňov pohybuje v bludnom kruhu, po prepustení nemajú domov ani prácu, takže sa do dvoch rokov tri pätiny z nich opäť dostanú za mreže.