StoryEditor

Francúzsko chce predĺžiť platnosť výnimočného stavu

14.11.2005, 23:00
Francúzska vláda chce požiadať parlament, aby ponechal v platnosti výnimočný stav v krajine ďalšie tri mesiace. Nepokoje vo francúzskych mestách pokračovali už osemnástu noc, ale ich intenzita je naďalej na ústupe.

Francúzska vláda chce požiadať parlament, aby ponechal v platnosti výnimočný stav v krajine
ďalšie tri mesiace. Nepokoje vo francúzskych mestách pokračovali už osemnástu noc, ale ich intenzita je naďalej na ústupe. Medzitým Európska únia ponúkla Francúzsku 50 miliónov eur na zlepšenie situácie na chudobných predmestiach.
Intenzita nepokojov klesá
Počas osemnástej noci nepokojov sa počet podpálených áut opäť znížil na 284. Aj počet zatknutých klesol na 115. Centrum nepokojov sa presunulo z Paríža najmä do Lyonu, Toulouse a Štrasburgu. V juhofrancúzskom Toulouse výtržníci narazili horiacim autom do budovy školy, školu podpálili aj v Lyone a meste Halluin na severe Francúzska. Autá horeli tiež v menších mestách a vo Faches-Thumesnil mladí rebeli podpálili telocvičňu. Celková bilancia podpálených áut sa zvýšila približne na 8 400 a poisťovacie spoločnosti odhadli výšku škôd asi na 200 miliónov eur.
Vláda chce zachovať výnimočný stav
Francúzska vláda sa kvôli stále napätej situácii rozhodla, že predloží do parlamentu návrh na predĺženie platnosti krízového zákona, ktorý umožňuje vyhlásenie výnimočného stavu a zákazov vychádzania či uskutočňovanie domových prehliadok. "Je to ochranné a preventívne opatrenie," povedal prezident Jacques Chirac. Zdôraznil, že ide o dočasné opatrenie a regionálni predstavitelia ho využijú "len vtedy, keď to bude veľmi nevyhnutné". Zákon nemôže ostať v platnosti dlhšie ako dvanásť dní bez súhlasu parlamentu a jeho platnosť by mala vypršať 21. novembra. Všeobecne sa však očakáva, že parlament návrh vlády podporí, keďže vládne strany disponujú jasnou väčšinou hlasov. "Zákon umožňuje vláde zrušiť opatrenia aj pred vypršaním trojmesačnej lehoty, ak sa to zhoduje s cieľom nastoliť verejný poriadok," povedal hovorca vlády Jean-Francois Copé. Opoziční socialisti už varovali pred príliš dlhou platnosťou výnimočného stavu. Ľavicové strany a občianske organizácie pobúrilo aj vyhlásenie Nicolasa Sarkozyho, že cudzinci zatknutí počas nepokojov majú byť deportovaní. Šéf diplomacie Philippe Douste-Blazy vyhlásil, že súhlasí s vyhostením ilegálnych imigrantov, nie však cudzincov s povolením na pobyt vo Francúzsku. Zatiaľ sa nezdá, že by vláda mala jasný plán, ako zlepšiť situáciu mladých na chudobných predmestiach, ktorá je skutočnou príčinou vlny násilností.
Pomoc z Európskej únie
Situácia vo Francúzsku znepokojuje aj predstaviteľov Európskej únie. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso v rozhovore pre francúzsku rozhlasovú stanicu Europe 1 povedal, že na vyriešenie sociálnej situácie na francúzskych predmestiach by EÚ mohla dlhodobo poskytnúť až miliardu eur. "Najlepšia sociálna politika je vytvárať pracovné miesta," povedal Barroso. "Ak na predmestiach nemá 60 percent mladistvých prácu, je to problém," dodal predseda Európskej komisie.
Autá už horia aj v Holandsku
Autá vzbĺkli v noci na pondelok už aj v Holandsku. Vyše desať automobilov sa stalo terčom podpaľačských útokov a ďalších jedenásť vozidiel bolo cez víkend poškodených pri násilnostiach v holandskom prístavnom meste Rotterdam a v meste Waalwijk, informovali včera noviny Telegraaf. Útočníci hádzali zápalné bomby, vyrobené z pivových fliaš, aj na okolité budovy. Tieto útoky podnietili dohady, že ide o ohlas na vlnu násilností, ktorá zachvátila Francúzsko.
Holandská polícia zatkla v nedeľu ráno dve osoby vo Waalwijku, ležiacom na juhu Holandska, po tom, čo v rámci nočných nepokojov vzbĺkli v tejto lokalite štyri autá. Za podpaľačské útoky na juhu Rotterdamu sú podľa novín Telegraaf zodpovední zamaskovaní muži, ktorí v arabčine skandovali: "Začala sa vojna." Polícia v Rotterdame zatiaľ neinformovala o žiadnych zatknutých osobách a ani nechce špekulovať, či incidenty majú na svedomí mladíci moslimského vierovyznania. Na násilnostiach sa zúčastnilo približne 25 mladíkov. "Mali na hlavách pančuchy a utekali po uliciach s nožmi a palicami. Skandovali arabské heslá. Boli sme veľmi šokovaní," povedal pre noviny Telegraaf očitý svedok.

menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
25. máj 2024 02:36