Krátko po smrti najväčšieho Poliaka novodobých dejín krajinu šokovali správy o dominikánskom kňazovi Konradovi Stanislawovi Hejmovi, ktorý na svojho priateľa, pápeža Jána Pavla II., vraj donášal komunistickej tajnej službe. Tak to aspoň vyplýva z údajov, ktoré zverejnil poľský Inštitút pamäti národa (IPN). Otca Hejma podľa Jareka Cieleckého, redaktora vatikánskej tlačovej kancelárie, okamžite z Ríma povolali do Varšavy, aby svoju pozíciu vysvetlil. Hejmo je pritom medzi poľskými veriacimi veľmi populárny, keďže sa vyše dvoch desaťročí stará o poľských pútnikov v Ríme, vybavoval audiencie u pápeža a spravoval dom pre poľských veriacich.
Šéf IPN Leon Kieres na mimoriadnej tlačovej konferencii oznámil, že otec Hejmo spolupracoval s tajnou políciou v 80. rokoch, teda v čase, keď sa komunistická moc snažila zubami-nechtami udržať si vládu. Bolo to v období ľudového napätia v Poľsku, inšpirovaného práve Jánom Pavlom II. Pápež sa niekoľkokrát stretol s lídrom nezávislých odborov Solidarita Lechom Walesom a historici špekulujú, že za jeho úradovania plynuli aj finančné fondy z rozpočtu Svätej stolice na podporu opozičných hnutí v Poľsku.

Čo mohol povedať?
Spory sa vedú o to, aký mal vlastne Hejmo skutočný prístup k informáciám, hoci sa s Jánom Pavlom poznal a spolupracoval aj s jeho osobným sekretárom Stanislawom Dziwiszom. Obzvlášť v čase zhoršovania jeho zdravotného stavu sa stal pre poľské médiá vyhľadávaným hovorcom a analytikom osoby Svätého Otca. Niektorí historici tvrdia, že Hejmo mohol práve v najkľúčovejších časoch 80. rokoch mať prístup k citlivým dokumentom rímskokatolíckej cirkvi. "Každý vo Vatikáne mal vzťahy s otcom Hejmom a nikto ho z niečoho takého nepodozrieval," povedal Gazete Marcin Przeciszewski, šéf katolíckej informačnej agentúry. Hejmova blízkosť Vatikánu dokonca v roku 1997 prinútila hovorcu Joaquína Navarra-Vallsa k bezprecedentnému vyhláseniu: "Korešpondencia otca Hejma nemá nič spoločné so stanoviskami Svätej stolice."
Opačného názoru je historik krakovskej pobočky IPN Marek Lasota, ktorého kniha o sledovaní Karola Wojtylu s tajnou službou vyjde už na budúci mesiac a bude obsahovať aj doteraz nezverejnené dokumenty. "Hejmo nemal príliš osobitný prístup, Jánovi Pavlovi bol blízky ako mnoho iných poľských kňazov vo Vatikáne. Myslím si, že mohol poskytovať iba informácie z druhej ruky," vyhlásil pre Reuters Lasota, ktorému sa však podarilo vypátrať inú zaujímavosť. Podľa jeho výskumu sa komunistický režim chcel pokúsiť pápeža zdiskreditovať sfalšovaným denníkom ženy, v ktorom tvrdila, že s ním mala aférku.

Hejnal a Dominik
Hejmov poľský nadriadený, líder dominikánov Maciej Zieba, o materiáloch vyhlásil, že "sú presvedčivé a šokujúce", hoci samotný Hejmo vedomú spoluprácu popiera. Podľa profesora Andrzeja Paczkowského bol Hejmo v 700-stranovom zväzku navyše evidovaný ako operatívny kontakt, a nie ako formálny spolupracovník. To označili ako "nedokonalú formálnu registráciu informátora". "V archívoch sú dokumenty o jeho spolupráci. Vystupoval pod krycím menami Hejnal (tradičné zvonenie z krakovskej katedrály) a Dominik. Okrem písomných dokumentov sme našli aj kazety so záznamami rozhovorov," povedal šéf IPN Kieres, ktorý pred časom avizoval, že vo Wojtylovom okolí pracovali donášači.
Samotný páter Hejmo akúkoľvek vedomú spoluprácu považuje za "absurdnú". "Ľudia sem prichádzali z Poľska stále a bolo ťažké rozlíšiť, či všetci mali dobré úmysly, alebo bol medzi nimi špión," povedal spravodajskej televízii TVN24. "Nikdy som vedome nekolaboroval," povedal. Na zväzok má vlastné vysvetlenie. "Teraz si myslím, že jeden z mužov, ktorých som stretol a dal mu dokumenty, mohol byť agentom z NDR, bol som naivný." Tomu by nahrávalo vyhlásenie bývalého šéfa Stasi Markusa Wolfa z roku 1998 o tom, že sa im podarilo do Vatikánu dostať špeha - benediktínskeho mnícha. Zaujímavé bude sledovať, aké otec Hejmo zaujme stanovisko, keď si vypočuje nahrávky z archívov IPN.