Svet si zvykol, že Česká republika sa aktívne zapája do boja za ľudské práva a demokraciu. Táto línia českej zahraničnej politiky vznikla akosi prirodzene v čase, keď bol prezidentom Václav Havel. Bývalý disident, ktorý bojoval proti komunistickej totalite, cítil ako morálnu povinnosť pomáhať ľuďom utlačovaným existujúcimi diktatúrami.
Česká republika sa vo svojej kritike zamerala na Kubu či európske postsovietske republiky. Tieto aktivity pokračujú aj dnes, po odchode Václava Havla z prezidentskej funkcie. V Severnej Kórei je napríklad tento týždeň delegácia českého parlamentu, ktorá sa snaží Kim Čong-ilových stalinistov presvedčiť, aby sa prestali svetu vyhrážať svojím jadrovým arzenálom, ale začali s ním rokovať. Minulý týždeň zasa režim Fidela Castra vypovedal z Kuby českého senátora a niekdajšieho Havlovho blízkeho spolupracovníka Karla Schwarzwenberga, ktorý sa mal zúčastniť na stretnutí kubánskych disidentov. Česi okrem toho tiež prispeli významnou časťou k zmene režimu na Ukrajine a roky sa snažia o oslabenie moci bieloruského diktátora Alexandra Lukašenka.
Nemalú rolu v týchto aktivitách zohrávajú popri oficiálnej diplomacii aj mimovládne organizácie. Havel chápal ich miesto v občianskej spoločnosti a výrazne ich podporoval. Dnes má však Česko iného prezidenta. Václav Klaus má na drvivú väčšinu vecí odlišný pohľad ako jeho predchodca. Na minulotýždňovom zasadnutí Rady Európy sa postaral o rozruch, keď varoval pred "veľmi nebezpečným pôsobením" mimovládnych organizácií, ktoré sa snažia bez mandátu ovplyvňovať chod spoločnosti. "Ten demokratický mandát tu chýba. To je jednoducho fenomén posledných rokov, posledných desaťročí a ja ho považujem za veľmi riskantný a veľmi nebezpečný," citovali Klausa české médiá. Prezidenta ihneď kritizovali v otvorenom liste viacerí bývalí disidenti, ktorí Klausa prirovnali ku komunistickým mocipánom "označujúcim oponentov režimu za stroskotancov, samozvancov, nepriateľov či záškodníkov".
Klausove slová vyzneli, ako keby sa dopredu dohodol so šéfom ruskej tajnej služby FSB Nikolajom Patruševom, ktorý tento víkend vyhlásil, že vlády v bývalých sovietskych republikách by "nemali dovoliť mimovládnym organizáciám robiť všetko, čo sa im zachce". Podľa neho mimovládne organizácie často využívajú nepriateľské tajné služby. Patrušev tiež povedal, že na nedávnom stretnutí mimovládnych organizácií v Bratislave sa plánovalo zvrhnutie bieloruského prezidenta Lukašenka. Moskva má po porážkach svojich záujmov na Ukrajine a v Gruzínsku panický strach z ďalších revolúcií a importu západnej formy demokracie. Jej obavy možno chápať, nemali by však ovplyvniť legitímne snahy demokratických štátov zbaviť sa posledného európskeho diktátora. Ako si však vysvetliť obavy českého prezidenta Klausa? Prečo sa bojí toho istého, čo Kremeľ?