StoryEditor

Eskimákom je už arktický ľad pritenký

27.11.2005, 23:00
Pohľad Pitseolaka Alaingu je upretý do diaľky ponad zátoku. Rozsiahla vodná plocha pri Iqaluite - čo je hlavné mesto kanadského arktického územia Nunavut - by už mala byť niekoľko týždňov zamrznutá.

Pohľad Pitseolaka Alaingu je upretý do diaľky ponad zátoku. Rozsiahla vodná plocha pri Iqaluite - čo je hlavné mesto kanadského arktického územia Nunavut - by už mala byť niekoľko týždňov zamrznutá. "Ešte pred desiatimi rokmi sa dalo ísť cez vodu už v októbri," rozpamätúva sa Alainga. Teraz je však more bez ľadu ešte aj v novembri. Dokonca ani uprostred zimy si už Eskimáci nemôžu byť istí, či ich ľad unesie. Vo februári sa utopili štyria poľovníci, keď sa pod ich motorovými saňami prelomil...
Teplota stúpa, ľad sa stráca
Pre Eskimákov, pôvodných obyvateľov rozsiahleho územia okolo severného pólu, ktorí sa nazývajú aj Inuiti, sú uvedené príznaky rukolapným dôkazom klimatických zmien. Zhodou okolností práve dnes sa v Montreale začína celosvetová konferencia OSN o ochrane ovzdušia. Eskimáci očakávajú, že sa jasne vysloví za nutnosť ďalšieho koordinovaného postupu. "Ešte donedávna sa dokázali klimatickým zmenám prispôsobiť bez väčších problémov - dnes je však už celkové otepľovanie príliš rýchle," tvrdí Simon Awa, námestník ministra životného prostredia územia Nunavut.
Osem štátov, ktoré sú do problému priamo zainteresované, financovalo vlani štúdiu o dosahu klimatických zmien na oblasť severného polárneho kruhu. Čísla v nej sú dramatické. Za posledných tridsať rokov sa ľadová plocha zmenšila o osem percent, teda takmer o jeden milión štvorcových kilometrov. Do roku 2100 zmizne ďalších 10 - 50 percent plochy. Zvýšenie teploty bude mať katastrofálne dôsledky pre ľadové medvede, tulene i ľudí.
V jednej z kaviarní iqaluitského prístavu je už od rána živo. V meste žije sedemtisíc ľudí, z toho polovica sú Inuiti. Poľovníci a rybári sem prichádzajú, aby sa posilnili pred celodennou prácou. I dnes sa viacerí mienia vydať na lov losov na druhý breh zátoky. Lenže cesta za úlovkom je čoraz ťažšia a dlhšia.
Inuitom sa mení život
Príklady zmien sú mnohoraké. Nie všetky musia byť nutne dôsledkom klimatických zmien, ale v každom prípade znamenajú odchýlku od obvyklých pomerov. Treska sa už vyskytuje aj pred Buffinovým ostrovom - je možné, že južnejšie vody sú už pre ňu príliš teplé. V oblasti sa objavujú také druhy vtákov a rastlín, aké tu dosiaľ nikto nikdy nevidel. Iné druhy vtáctva zase celkom zmizli. Ľadové medvede sú vyhladované a odvážia sa aj do ľudských príbytkov. A starí Eskimáci si už netrúfnu predpovedať počasie. "Je až príliš nestále," sťažujú sa.
Vo viacerých osadách domy postavené na koloch strácajú stabilitu - pôda totiž rozmrzla. Pobrežie eroduje, keďže "večný mráz" ju už nespevňuje tak ako doteraz. Celá oblasť má rozlohu asi dva milióny štvorcových kilometrov a nachádza sa v nej asi 25 osád či mestečiek. Ich obyvatelia sa teraz petíciou obrátili na Vnútroamerickú komisiu pre ľudské práva, aby im pomohla v boji za zachovanie svojej kultúry a tradičného spôsobu života. Sťažnosť sa týka predovšetkým ekologickej politiky vlády USA. Sheila Wattová-Cloutierová, predsedníčka medzinárodného združenia Eskimákov, hovorí: "Chceme ukázať, že pri ochrane ovzdušia nejde len o hodnoty emisií, ale predovšetkým o ľudí. Klimatickým zmenám chceme dať ľudskú tvár." (hn/gaf)

menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
28. apríl 2024 01:37