Britský premiér Tony Blair urobil ďalší krok na ceste k víťazstvu v nadchádzajúcich májových voľbách v krajine, keď minulý piatok oznámil svoj zámer zvýšiť minimálnu mzdu.
Blair plánuje zvýšiť minimálnu hodinovú mzdu už od októbra tohto roku o 4,1 percenta. Namiesto terajšej 4,85 libry by zamestnanci vo veku 22 rokov a viac mohli za hodinu zarobiť minimálne 5,05 libry. Vyššiu mzdu by tak od októbra mohlo poberať 1,4 milióna zamestnancov vrátane mnohých Slovákov. Tým sa však trend zvyšovania minimálnej mzdy nekončí. V októbri 2006 môžu zamestnanci rátať s ďalším rastom minimálnej hodinovej mzdy, a to na 5,35 libry.
"Prospech zo silného a stabilného hospodárskeho rastu Británie musí mať každá robotnícka rodina v krajine, ľudia so strednými príjmami i rodiny v najnižšom príjmovom pásme," zdôvodňoval svoje rozhodnutie Blair. Podľa premiéra je minimálna mzda "silným symbolom toho, ako sa krajina mení k lepšiemu".
Vláda pod vedením ministra financií Gordona Browna pri príležitosti zámeru zvýšiť minimálnu mzdu usporiadala v krajine aj sériu konferencií. Vydala tiež postery, na ktorých voličom pripomína vyhlásenia opozičných konzervatívcov pred voľbami v roku 1997, že minimálna mzda zmrzačí podnikanie a zničí konkurencieschopnosť krajiny. Labouristi na plagátoch hlásajú, že opoziční konzervatívci tak preukázali nedostatok úsudku.
V súčasnosti opoziční konzervatívci proti zvýšeniu minimálnej mzdy neprotestujú. "Akceptujeme princíp minimálnej mzdy a určite by sme nechceli zredukovať jej úroveň... Zvýšenie minimálnej mzdy nie je niečo, proti čomu by sme sa postavili," vyhlásil ich líder Michael Howard. V rozhovore pre Radio 4 BBC uviedol, že jeho strana možno pôjde do volieb s prísľubom odpustenia dane z príjmu pre najmenej zarábajúce skupiny obyvateľstva.
Odbory Blairov zámer privítali. "Vítame zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré predstavuje viac ako 15-percentné zvýšenie za uplynulé dva roky," povedal šéf Kongresu odborových zväzov Grendan Barber. Vláda podľa neho urobila dobre, že odmietla výzvy zamestnávateľov na zmrazenie miezd, najmä v čase, keď ich zisky rastú. Barber má radosť z toho, že minimálna mzda zostáva jedným z najpopulárnejších politík vlády.
Nadšení však nie sú zamestnávatelia. Konfederácia britského priemyslu, ktorá zastupuje zamestnávateľov, síce nevystúpila proti rozhodnutiu priamo, no žiadala ročnú prestávku v ďalšom zvyšovaní minimálnych miezd. Ich argumentom je najmä ohrozenie konkurencieschopnosti a vzniku nových pracovných miest.
Stúpenci minimálnej mzdy však tvrdia, že vyššie platy by mohli motivovať milióny ľudí, aby sa stali ekonomicky aktívnymi, čo pomôže aj ekonomickému rastu. Britské hospodárstvo rastie, podarilo sa mu vyhnúť sa stagnácii a rastie aj zamestnanosť na rozdiel od Nemecka či Francúzska.

Minimálna mzda v Británii

Minimálna mzda bola vo Veľkej Británii zavedená v apríli 1999 vo výške 3,6 libry na hodinu pre zamestnancov vo veku 22 rokov a viac. Pre 18- až 21-ročných to boli tri libry.
V súčasnosti predstavuje 4,85 libry na hodinu pre zamestnancov vo veku 22 rokov a viac. Pre zamestnancov vo veku 18 až 21 rokov je hodinová minimálna mzda na úrovni 4,1 libry. Od minulého októbra sa zaviedla minimálna mzda aj pre 16- až 17-ročných, a to vo výške troch libier, s výnimkou vyučených v odbore. Od októbra tohto roku by mala minimálna mzda vzrásť zo 4,85 na 5,05 libry pre skupinu vo veku 22 rokov a viac. Minimálna mzda by sa mala zvýšiť opäť v októbri 2006, a to na 5,35 libry s tým, že pre vekovú skupinu 18 až 21 rokov to bude zvýšenie zo 4,1 na 4,25 libry.
Podľa štatistík až 80 percent Slovákov pracuje v Británii za mzdu pohybujúcu sa na hranici minimálnej. Od mája až do decembra minulého roku sa v krajine kvôli práci zaregistrovalo takmer 13 500 Slovákov.