StoryEditor

Vysnívaný Západ vymenili za Afriku

27.12.2007, 23:00
Život za červeným múrom bez možnosti rásť a cestovať podnietili mnohých Slovákov odísť zo Slovenska. Kroky smerovali väčšinou do rozvinutých krajín ako Nemecko, Francúzsko alebo Holandsko.
Rodina Kollaritsová sa rozhodla odísť do  Afriky cez POLYTECHNU legalnou cestou do Maroka. Chceli vidieť svet, chceli dať deťom budúcnosť a chceli zažiť dobrodružstvo. Všetky túžby sa im do poslednej bodky splnili.

Štefan Kollarovits prišiel do Maroka ako kooperant učiť na vysokej škole textilnú chémiu, lebo je vyštudovaný chemický inžinier  „Vzali sme MB- čku natrepali tri deti do auta a šli do neznáma. Nevedeli sme, kde budeme bývať ani čo nás čaká,“ hovorí jeho manželka Oľga Kollarovitsová. Zo začiatku si hovorili, že v Maroku pobudnú rok, dva. Nakoniec sú tu už dvadsať rokov. Začiatky boli tvrdé. „Prvé dva týždne sme bývali v hoteli. Deti sme do školy dávať nemohli. Mali sme to zakázané a museli sme preto podpísať prehlásenie, “ spomína Oľga, ktorá deti učila doma. Ráno deti vstali a mali školu. Podjedným šiestu, deviatu a prvú triedu. „Mali sme jedny dvere natreté na čierno a to bola naša tabuľa,“ dodáva matka troch detí.  Pravidelné mesačné kontroly z ambasády zisťovali, či deti nedávajú do školy.
Africká Slovenka
Našťastie sa však nakoniec podarilo vdaka zmenam po roku 1989 dostať synov na francúzskú strednú školu a dcéru Veroniku do talianskej základnej školy. Teraz ich dcéra prekvapuje ľudí. Po francúzsky a taliansky vie dokonale a aj slovenčinou sa spokojne vyjadrí. Okrem toho ovláda arabský a anglicky jazyk. „ Keď sa jej niekto pýta, či je napríklad Francúzka, tak napokon zistí, že je Slovenka žijúca v Afrike, ktorá ovláda ďalšie tri jazyky,“ hovorí hrdo jej otec. Synovia to aj vďaka odvážnemu rozhodnutiu odísť do Afriky dotiahli tiež veľmi vysoko. Najstarší syn Štefan však nezaprel dušu Slováka a na Slovensko sa nie len vrátil, ale aj oženil. Syn Peter si zas za ženu vzal Indku a spolu bývajú vo Francúzku. Rodinka sa teda rozlieza po svete. Odvahu svojich rodičov si vzali za vzor. Rodičia však zatiaľ ostávajú v Maroku. „Musíme ešte za prah dospelosti vyprevadiť Veroniku, ktorá tento rok končí vysokú školu vo Francúzsku,“ zdôrazňuje Oľga. Kam však pôjdu na dôchodok ešte nevedia. Kým Štefan, by už v Maroku rád ostal, Oľga uvažuje nad návratom domov. Ich rozhodnutie, kde stráviť posledné roky ovplyvní aj atmosféra v Maroku.

Slováci majú dušu
Čo im najviac v Maroku chýba je duša slovenských ľudí. „Aj jednoduchí ľudia na Slovensku majú dušu, majú múdrosť. Tu je veľa primitívnych ľudí. Chýba nám tu aj kultúra, divadlo a kino. Tu už nič nie je. Všetko to zmizlo po odchode Francúzov z Maroka,“ hovorí Štefan. Na Maroku sa im najviac páči, že je slnečné. „Je tu príjemná klíma a vždy slnko, vďaka ktorému máme vždy dobrú náladu,“ pochvaľuje si Oľga. Aj na inú kultúru sa dá zvyknúť. Maročania sú k cudzincom vždy veľmi priateľsky naklonení a ochotní pomôcť. Rokmi sme sa spoznali a našli si k sebe cestu. Teraz nam poprajú veselé Vianoce a my im to isté k ich sviatkom „mubarak aid“ vysvetľuje Štefan.

Často sme pozývaní na rôzne akcie českej ambasády v Maroku vďaka pani ambasadorke Elene Urbanovej . Vždy sa tam spolu stretnú  Slováci a Česi z okolia Casabalancy. Jedno tvrdia obaja manželia Kollarovitsovci – V tak vzdialenom svete držia krajania spolu.
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
13. máj 2024 03:18