ČTK
StoryEditor

Rýchla cesta Ukrajiny do EÚ nebude, Únia pohrozila Rusku ďalšími sankciami

11.03.2022, 08:25
Autor:
ČTKČTK
Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie ale ocenili, že Medzinárodný trestný súd začal vyšetrovanie možných vojnových zločinov.

Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie dnes nad ránom ukončili prvý deň summitu vo francúzskom Versailles, kde pohrozili Rusku prijatím ďalších sankcií kvôli pokračujúcej invázii na Ukrajine.

V spoločnom vyhlásení tiež prisľúbili posilnenie väzieb s Kyjevom, nevyjadrili sa však k ukrajinskej žiadosti o urýchlené prijatie do bloku, na ktoré majú členské krajiny rozdielne pohľady. Šéf únijnej diplomacie Josep Borrell lídrom navrhol uvoľnenie ďalších 500 miliónov eur na nákup zbraní pre Ukrajinu.

Dvadsaťsedmička lídrov sa vo štvrtok v podvečer na pozvanie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona zišla vo versailleskom zámku, aby dva týždne od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prebrala ďalší postup voči režimu prezidenta Vladimira Putina aj podporu brániacej sa krajiny. EÚ doteraz uvalila na Rusko niekoľko vĺn bezprecedentných sankcií.

"Sme rozhodnutí ešte viac zvýšiť náš tlak na Rusko a Bielorusko," zhodli sa šéfovia štátov, ktorí znovu odsúdili ruskú agresiu a vyzvali na jej ukončenie. Zároveň ocenili, že Medzinárodný trestný súd začal vyšetrovanie možných vojnových zločinov, ktoré podľa nich musia byť potrestané.

Na konkrétnej podobe sankcií sa politickí vodcovia nezhodli. Najmä pobaltské krajiny presadzovali úplné vylúčenie všetkých ruských bánk z platobného systému SWIFT, niektoré štáty na čele s Nemeckom však boli opatrnejšie s ohľadom na zachovanie možnosti platieb za ruský plyn. Maďarský premiér Viktor Orbán dnes uviedol, že žiadne sankcie týkajúce sa ruského plynu či ropy EÚ nezavedie.

Summit tiež vyjadril obdiv Ukrajincom, ktorí "odvážne bránia svoju vlasť a naše spoločné hodnoty". Lídri sa však nezhodli na rýchlej ceste Ukrajiny k členstvu v EÚ, o ktoré vojnou postihnutá krajina požiadala minulý týždeň. Zatiaľ čo štáty východného krídla únie väčšinou urýchlené prijatie Ukrajiny podporujú, západoeurópske krajiny sú skeptickejšie a upozorňujú na obvykle dlhé roky trvajúci proces.

Vyhlásenie uvádza, že Ukrajina patrí do "našej európskej rodiny" a že s ňou EÚ ďalej posilní spoločné väzby a prehĺbi partnerstvo, žiadny záväzok či časový horizont pre jej prijatie ale nestanovuje.

​Podľa vyjadrenia predsedajúceho summitu Charlesa Michela navrhol šéf únijnej diplomacie Borrell využitie ďalších 500 miliónov eur z únijného obranného fondu na zaplatenie zbraní pre Ukrajinu. EÚ sa minulý týždeň prvýkrát vo svojej histórii zhodla na spoločnom financovaní zbraní pre krajinu mimo Únie, kedy sľúbila vyhradiť prvú polmiliardu eur.

Summit prisľúbil ďalšiu politickú, finančnú, materiálnu a humanitárnu pomoc Ukrajine. Lídri sa zaviazali tiež k prijímaniu ďalších ľudí utekajúcich pred vojnou a k finančnej podpore štátov, do ktorých najviac z nich mieria. Z Ukrajiny zatiaľ ušlo cez 1,5 milióna ľudí, najviac z nich do Poľska. Európska komisia odhaduje, že by do EÚ mohlo prísť až osem miliónov utečencov.

Šéfovia štátov sa počas dnešného druhého dňa summitu budú baviť najmä o ekonomických dopadoch vojny. Mali by sa zhodnúť aj na separátnej Versaillskej deklarácii, v ktorej chcú sľúbiť postupné odbúranie závislosti na ruskom plyne či zvýšenie výdavkov na obranu.

menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
13. máj 2024 20:31