Oslabenie kritérií
Všetky štáty zvyčajne mávajú štrukturálne deficity. Avšak výsledkom hospodárskeho poklesu vznikajú aj deficity vyvolané krízou preto, lebo mnohé vlády únie sa snažia mnohomiliaradovými stimulačnými balíkmi dosiahnuť hospodárske oživenie. "Tieto deficity, ktoré vyvoláva kríza, by sa mali podľa môjho názoru posudzovať osobitným spôsobom," povedala ministerka.
Ak by sa Francúzsko v EÚ s týmito názormi presadilo, viedlo by to k oslabeniu kritérií z Maastrichtu pre výšku deficitu rozpočtu a pre výšku celkového štátneho dlhu v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP). Prvé kritérium hovorí o tom, že rozpočtový deficit nemá byť vyšší ako 3 % HDP a celkový štátny dlh má zostať pod 60 % HDP každej krajiny.
Len pre tentokrát
Lagardeová argumentuje, že v prípade deficitu vyvolaného krízou ide o jednorazovú udalosť, nie tendenciu. Podľa nej sa podiel dlhov spôsobených krízou na ich celkovej výške dá presne identifikovať. Ministerka sa domnieva, že takáto špecifikácia dlhov by umožnila vládam, aby pokračovali v znižovaní rozpočtového štrukturálneho schodku. Pod týmto pojmom sa rozumie tá časť deficitu, ktorý zostane po odrátaní výkyvov konjunktúry. V podstate ide teda o deficit v dôsledku zlej hospodárskej politiky alebo nedisciplinovanosti vlády.
Informovala o tom agentúra DPA.