Podľa správy šéfa Monitorovacej, overovacej a inšpekčnej komisie OSN v Iraku (UNMOVIC) Hansa Blixa zostali po 60 dňoch zbrojných inšpekcií v Iraku nezodpovedané tri otázky:
1. Koľko nedovoleného zbrojného materiálu zostáva nezdokladovaného a nedotknutého z čias vojny v Perzskom zálive (1991), prípadne aj po nej.
2. Čo, ak vôbec niečo, sa ilegálne zadovážilo alebo vyrobilo.
3. Ako môže svet v budúcnosti zabrániť výrobe alebo obchodu so zbraňami hromadného ničenia.
Blix poznamenal, že 12 000-stranová decembrová deklarácia irackej strany o zbraniach hromadného ničenia poskytla len o niečo viac informácií než starý materiál, ktorý inšpektori dostali už predtým.
Jednou z výnimiek je dokument o vzdušných silách, ktorý naznačuje, že Irak nevyúčtoval zhruba 6500 chemických rakiet. Vláde Saddáma Husajna sa tiež nepodarilo predložiť dôkaz, že zničil všetok antrax, ktorým Irak disponoval.
Zo všetkých týchto zistení vyplýva, zdôraznil Blix, že "Irak musí vynaložiť viac úsilia, aby dokázal, že jeho zbrojná deklarácia je v súčasnosti aktuálna". Irak pritom podľa neho dodnes úprimne neakceptoval požiadavky rezolúcie OSN o odzbrojení. Bagdad síce spolupracuje s inšpektormi v poskytovaní prístupu k požadovaným zariadeniam, chýba však hlbšia spolupráca týkajúca sa podstaty inšpekcií.