Lisabonská zmluva stanovuje, že krajina, ktorá sa rozhodne vystúpiť, oznámi svoj úmysel Európskej rade. EÚ potom uzavrie s touto krajinou dohodu o podmienkach jej odchodu s prihliadnutím k budúcim vzťahom s úniou. Túto zmluvu schvaľuje Rada kvalifikovanou väčšinou po súhlase Európskeho parlamentu.

Článok 50 Lisabonskej zmluvy stanovuje, že:

1. Každý členský štát sa v súlade so svojimi ústavnými predpismi môže rozhodnúť vystúpiť z Únie.

2. Členský štát, ktorý sa rozhodne vystúpiť, oznámi svoj úmysel Európskej rade. V zmysle usmernení Európskej rady Únia dojedná a uzavrie s takým štátom dohodu o podmienkach jeho vystúpenia, pričom zohľadní rámec jeho budúcich vzťahov s Úniou. Táto dohoda sa dojedná v súlade s článkom 218 odseku 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Uzatvára ju v jej mene Rada, ktorá rozhoduje kvalifikovanou väčšinou po získaní súhlasu Európskeho parlamentu.

3. Zmluvy sa prestanú vzťahovať na dotknutý členský štát odo dňa nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení do platnosti, alebo, ak nedôjde k tomu, dva roky po oznámení podľa odseku 2, ak nerozhodne Európska rada jednomyseľne po dohode s dotknutým členským štátom o predĺženie tejto lehoty.

4. Na účely odsekov 2 a 3 sa člen Európskej rady alebo Rady, ktorý zastupuje vystupujúci členský štát, nezúčastňuje na rokovaniach alebo rozhodnutiach Rady alebo Európskej rady, ktoré sa ho týkajú. Kvalifikovaná väčšina je vymedzená v súlade s článkom 238 odseku 3 písmeno b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

5. Ak štát, ktorý vystúpil z Únie, požiada o pristúpenie, takáto žiadosť podlieha postupu podľa článku 49.