Reuters
StoryEditor

Platy vo východnej Európe rastú rýchejšie ako produktivita. Čo si o tom myslia odborníci?

29.09.2017, 00:00
Odborníkov sme sa pýtali, aký dôsledok má vyšší rast platov ako produktivity v krajinách východnej Európy.

Mzdy vo východnej Európe rastú najrýchlejšie v rámci celej Európskej únie. V druhom štvrťroku 2017 narástli medziročne najviac v Rumunsku (o 18,6 percenta), v Maďarsku (o 13 percenta) a v Česku (o 11,1 percenta), vyplýva zo správy, ktorú zverejnil štatistický úrad Eurostat.

V uvedenej štatistike sa na predných miestach umiestnili štáty strednej a východnej Európy, v ktorých sú platy stále na zlomkovej úrovni v porovnaní s vyspelými štátmi západnej Európy.

Produktivita práce na pár výnimiek rastie v týchto krajinách pomalšie ako náklady na mzdy.

Rast miezd a produktivity v EÚ (Eurostat, Deloitte):

Je takýto vývoj prirodzený? Stráca východ Európy svoju konkurencieschopnosť? Je dobré, že východná Európa prestáva byť čoraz lacnejšou? Aké sú výhody a nevýhody takého trendu?

Spýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.

Ronald Ižip, hlavný analytik TRIM Broker: "Tento trend je veľmi pozitívny pre východoeurópske ekonomiky. Podľa prepočtov Bloombergu desať východoeurópskych krajín má v priemere štvrtinové pracovné náklady voči Nemecku, no až trojštvrtinovú produktivitu práce. Z tohto pohľadu je čo doháňať na mzdách pre východoeurópanov bez straty konkurencieschopnosti.

Avšak bolo by chybou uspokojiť sa s rastom miest na pozíciách s nízkou pridanou hodnotou. Ak chce východná Európa dlhodobo a udržateľne rásť, musí sa zamerať na zvýšenie vzdelanostnej úrovne s potenciálom tvorby pozícií vysokou pridanou hodnotou."

Jakub Rosa, analytik Across Private Investments: "Krajiny regiónu východnej Európy sú v procese konvergencie a dobiehania životného štandardu západnej Európy. Je teda prirodzené, že rast miezd v týchto krajinách akceleruje výraznejšie. Rast platov je však stále vzhľadom na dlhodobo rastúcu produktivitu práce nedostatočný.

Aj keď sme v súčasnosti svedkami oživenia hospodárstva naprieč celou Európou, väčšinu bohatstva v krajinách východnej Európy si berie štát resp. spoločnosti cez firemné zisky. Výsledkom je, že čisté príjmy obyvateľov nedosahujú ani tretinu príjmov krajín západnej Európy.

Tieto krajiny sú teda v porovnaní so západnou Európou stále lacné. Práve preto sa nedá hovoriť o strate mzdovej konkurencieschopnosti. Jediným kritériom výberu zahraničného investora navyše nie je len výška mzdového zaťaženia, ale aj faktory ako podnikateľské prostredie, daňové zaťaženie, vymožiteľnosť práva, infraštruktúra či vzdelanie zamestnancov.

Na ekonomickú situáciu v krajine a teda aj na vývoj miezd či produktivitu práce vplýva nielen fiškálna politika štátov, ale aj centrálne banky. Väčšina krajín východnej Európy má menovú politiku vo svojich rukách a vie flexibilne reagovať na ekonomický cyklus.

To sa však nedá povedať o členoch eurozóny, ktorí sú odkázaní na rozhodnutia z Frankfurtu. Jednotné nastavenie menovej politiky heterogénnej skupiny krajín s rôznymi špecifikáciami neprospieva všetkým rovnako. Pre Nemecko je napríklad aktuálna hodnota eura slabá. Na rozdiel od Talianska či Grécka, ktorým by devalvácia meny výrazne pomohla."

Lukáš Lipovský, analytik spoločnosti Capital Markets: "Svetová ekonomika sa momentálne nachádza vo fáze expanzie v ekonomickom cykle a práve to dodáva priestor na ekonomický rast rozvojovým trhom, akými sú napríklad krajiny bývalého východného bloku. V týchto krajinách sa nachádzajú medzery v nezamestnanosti, sú tu nižšie mzdy v porovnaní so západom a ekonomika sa nepohybuje na hranici svojich produkčných možností.

Je logické, že zahraniční investori, ktorí chcú efektívne vyrábať, chcú investovať práve do takýchto krajín, kde je vysoká pravdepodobnosť, že nebudú mať problém s pracovnou silou a krajina má voľné kapacity a vytvorené podmienky pre rast. Tieto faktory v konečnom dôsledku robia krajiny východného bloku atraktívnejšie pre investorov.

Preto si myslím, že rast miezd v týchto krajinách je prirodzený. Je logické, že prílev nových investícii bude tlačiť na rast miezd a efektivita práce sa pri vyššom využití výrobných faktorov resp. vyššej miery zamestnanosti vytráca. Najväčšou konkurenčnou výhodou východnej Európy je práve lacná pracovná sila.

Aj napriek nárastu miezd a poklesu efektivity práce je východná Európa stále lukratívna pre zahraničných investorov. Nevýhody takéhoto trendu spočívajú v tom, že tempo rastu zahraničných investícii sa bude z roka na rok znižovať v súvislosti s tým, ako rýchlo rastú mzdy a klesá efektivita práce. Tým pádom sa krajina stáva menej zaujímavou pre investorov."

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Začnem produktivitou a mzdami. Ich vývoj je potrebné vnímať v dlhodobejšom horizonte, nie na základe jedného roka. Keď sa pozrieme na situáciu od roku 2010, tak produktivita rástla v tejto dekáde rýchlejšie ako mzdy. Je to dôsledok vývoja do roku 2014, kedy reálne mzdy rástli len minimálne, pričom produktivita ekonomiky sa zvýšila o viac ako 10 percent.

Následne sa tento vývoj obrátil, mzdy teda dobiehajú predošlý rast produktivity. A ešte stále ho nedobehli. Samozrejme, z dlhodobého hľadiska je pre ekonomiku zlé, keď mzdy rastú rýchlejšie ako produktivita, najmä keď je to dôsledkom administratívnych zásahov do ekonomiky, zatiaľ sa to však nedeje.

Téza o tom, že vyššie mzdy robia východné časti EÚ menej atraktívnymi, nie je správna. Hovorí sa o tom už veľmi dlhé roky a aj napriek tomu máme historicky najnižšiu nezamestnanosť. Mzdy sú totiž len jedným z množstva faktorov ovplyvňujúcich konkurencieschopnosť.

Dôvodom rastu miezd je vyššia automatizácia vo výrobe a službách, ktorá umožňuje na jedného človeka vytvoriť viac tovarov a služieb. A to platí aj do budúcna, čím vyššia bude automatizácia výrobných a IT procesov, tým vyšší priestor bude pre rast miezd."

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Som presvedčený, že v krajinách východného bloku existuje stále najväčší priestor na dobiehanie vyspelých krajín. Platová úroveň je napríklad v porovnaní s Nemeckom či Rakúskom stále výrazne nižšia.

Nemyslím si, že zvyšovaním platov východ stráca svoju konkurencieschopnosť. Ide o prirodzený jav, keď mzdy pri plnej zamestnanosti rastú. Navyše, ak podniky potrebujú vysoko kvalifikovaných pracovníkov, musia zamestnancom aj viac zaplatiť. Produktivita stále rastie slušným tempom, čo bude ďalej podporovať rast miezd do budúcna. 

Nevýhodou môže byť, že noví zahraniční investori sa môže rozhodnúť namiesto Slovensko ísť do inej do krajiny s nižšou cenou práce. Na druhej strane ho však môžeme prilákať inými, napríklad daňovými výhodami."

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/tema-tyzdna, menuAlias = tema-tyzdna, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
12. apríl 2024 22:15