14.02.2018, 16:20

Poľsko sa chce zbaviť závislosti od ruského plynu. Budú ho nasledovať aj ostatné členské krajiny?

Členské štáty Európskej únie čoraz častejšie hľadajú alternatívy k ruskému plynu.

plynovod, plyn
Zdroj: Reuters

Plynové krízy z rokov 2006 a 2009 ukázali, že niektoré členské krajiny doplácajú na príliš vysokú závislosť od ruského plynu. Odhadovaná strata pre slovenskú ekonomiku počas 11 dní v priebehu plynovej krízy dosahovala až jednu miliardu eur.

V poslednom období sa dosť rozpráva aj o cenách ruského plynu. Európska únia sa už dlhodobo nevie dohodnúť na jednotnej cene plynu z Ruska. Každá členská krajina si tak vyjednáva svoju vlastnú cenu plynu. 

Okrem toho je dôležitý fakt, že Rusko využíva svoje dominantné postavenie v energetike, ako nástroj zahraničnej politiky. Aj z toho dôvodu sa členské štáty často obzerajú po alternatívnych zdrojoch dodávok plynu. 

Poľsko minulý týždeň oznámilo, že sa do roku 2022 chce zbaviť závislosti od ruského plynu. Poľsko sa preto usiluje o stavbu nového vedenia, ktoré by k jeho brehom dostalo strategickú surovinu z Nórska. "Je to otázka bezpečnosti, o tomto plynovode nebudeme s Gazpromom rokovať,"  konštatoval pre agentúru Bloomberg Piotr Naimski.

Taktiež treba spomenúť udalosť spred niekoľkých rokov, kedy dorazil do Európy skvapalnený plyn zo Spojených štátov. Minulý týždeň dorazili prvé dodávky LNG aj do novopostaveného terminálu vo Świnoujście.

Jedným z plánovaných plynovodov Eastring, ktorý sa po minulom týždni opäť priblížil k realizácii, sa napojí na plynový hub, vďaka čomu bude do Európy prúdiť plyn aj z kaspickej oblasti.

Všetky vyššie spomenuté faktory oslabujú pozíciu Ruska ako dominantného importéra zemného plynu do Európy.

Zažívame v Európskej únii odklon od ruského plynu? Bude to nový trend v nasledujúcich rokoch?

Opýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.

Ronald Ižip, analytik z Trim Broker: Diverzifikácia akýchkoľvek surovinových zdrojov je podstatná pre ekonomickú ale aj politickú bezpečnosť krajiny. Aj z tohto dôvodu EÚ dlhodobo hľadá alternatívy k ruskému plynu, ktorý má stále na importe zásadný podiel. Netreba zabudnúť na to, že vlastná produkcia Európy klesá, no dopyt rastie. To vytvára silný tlak na diverzifikáciu, ktorá je viac-menej pre EÚ nutnosť. Avšak je dôležité vykonávať ju vykonávať ju s ohľadom na hlbšie ekonomické vzťahy a geopolitické súvislosti.

Karel Hirman, energetický analytik a poradca ukrajinskej vlády: Nemyslím si, že zažívame odklon od ruského plynu. V uplynulom roku dokonca zažil export ruského plynu do EU rekord, čo však bolo spôsobené hlavne súhrou dvoch faktorov: predovšetkým reexport pôvodom ruského plynu cez EU do Ukrajiny (tzv. reverz hlavne cez SR, ktorý presiahol značne 10 miliárd metrov kubických) a tuhšia zima 2016/2017, ktorá vyprázdnila zásobníky.

Uvidíme, aké objemy dosiahne ruský export tento rok, keď sa reverz do Ukrajiny zníži asi o polovicu a táto zima je teplejšia. Poľsko sa snaží využiť tie licencie a ložiska v Severnom mori, ktoré využíva poľský štátny koncern PGNiG a oživuje už starší projekt plynovodu z Nórska do Poľska.

Novým zdrojom plynu, a to hlavne pre náš región, sa stava šelf Čierneho mora hlavne z Rumunska a možno do troch rokov začne exportovať plyn aj Ukrajina. Bude pokračovať realizácia opatrení na pokles spotreby a zlepšenie efektívnosti v energetike.

Na druhej strane však pokračuje  pokles ťažby v klasických ložiskách v Holandsku Nemecku ale aj šelfe Severného mora. Preto skôr predpokladám, že v strednodobom výhľade podiel ruského plynu v EU bude celkovo viac-menej stabilný.

Aj keď práve v našom regióne môže naraziť v istej miere na silnú konkurenciu zo zmienených nových ložisk, ale aj na konkurenciu nových efektívnejších vykurovacích technológii založených na elektrine, ktorá bude vyrábaná hlavne z jadra aj vďaka spusteniu nových blokov v Mochovciach. 

Martin Dargaj, šéfredaktor venergetike.sk: Všetky krajiny v minulosti závislé len od ruského plynu, najmä tie z bývalého východného bloku, viac či menej hľadajú a budú stále hľadať alternatívne dodávky plynu, ktoré nepochádzajú z Ruska. Úplne odrezanie európskych krajín od ruského plynu je však podľa mňa nereálne. Uvedomujú si to aj samotné krajiny. Ako príklad toho, že európske krajiny aj naďalej počítajú s ruskými dodávkami plynu možno uviesť plánovaný plynovod Nord Stream 2, na ktorom pracuje viacero európskych veľkých energetických firiem. 

Takže predstava úplného zastavenia dovozu ruského plynu je viac nereálna ako reálna. Potom by sa stali krajiny závislé na akom plyne. Nórskom alebo americkom LNG? Cena plynu by potom mohla rapídne vzrásť, keďže jedného konkurenta, teda ruského plynu, by sa Nóri či Američania zbavili.  

Projekt slovenskej pološtátnej spoločnosti Eustream je podľa mňa veľmi dobrý. Vďaka nemu získame tak novú trasu dovozu plynu, ako aj možnosť dostať na Slovensko iný ako ruský plyn. 

Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk: Práve naopak, Rusi dodali minulý rok do Európy rekordné objemy plynu, čo značí, že ruský plyn je konkurencieschopný a žiadaný. To, že Európa, vrátane Poliakov, hľadá ďalšie zdroje plynu je pochopiteľné, keďže konkurencia stláča ceny.  V budúcnosti to bude predovšetkým súťaž medzi ruským a skvapalneným (LNG) plynom, čo pre nás, ako zákazníkov je dobrá správa.

Jiří Cihlář, analytik finančných trhov Next Finance: Plynovod Eastring by mohol skutočne priviesť do Európy plyn z oblasti Kaspického mora. My sa však na podobu európskeho energetického trhu pozeráme z väčšieho nadhľadu. Nemyslíme si, že trendom najbližších niekoľkých desiatok rokov bude budovanie nových plynovodov s tým, aby sa vyhli Rusku.

Do budúcnosti bude hrať v Európe oveľa väčšiu úlohu energia vyrábaná z obnoviteľných zdrojov. Nové technológie na výrobu elektriny výrazne zlacnia. Ak si bude dom môcť obstarať elektrinu vďaka slnku, bude to znižovať dopyt po plyne. To je tiež dôvod, prečo úloha Ruska ako kľúčový dodávateľ energií, bude klesať.  

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.