Posledné dni sa objavili rebríčky, v ktorých Slovensko v oblastiach ako kvalita podnikateľského prostredia a stabilita ekonomiky stagnuje či dokonca dramaticky prepadáva.
Slovensko začalo z pohľadu kľúčových rebríčkov konkurencieschopnosti po viacročnej stagnácii strácať svoju pozíciu. V niektorých ukazovateľoch patrí dokonca medzi najhoršie krajiny Európskej únie (EÚ).
Z výsledkov správy Doing Business 2017 z roku 2016 vyplynulo zhoršenie postavenia Slovenska v rámci EÚ z 15. – 16. miesta na 18. pozíciu.
Najnovšia správa z roku 2017 toto umiestnenie potvrdzuje a konštatuje čiastočné zväčšenie medzery medzi Slovenskom a špičkou rebríčka v oblasti podnikateľského prostredia.
V rebríčku stability ekonomiky medzi európskou dvadsaťosmičkou sa Slovensko umiestnilo na 16. mieste. Medziročne si výrazne pohoršilo, keď vlani skončilo na deviatom mieste. V roku 2012 sa dokonca umiestnilo na piatom mieste.
Vyplýva to z tohtoročného výskumu Allianz Euro Monitor, ktorý každoročne hodnotí stabilitu a zdravie ekonomík eurozóny na základe dvadsiatich ukazovateľoch v štyroch hlavných oblastiach. Medzi hlavné oblasti patria rozpočtová udržateľnosť, konkurencieschopnosť, zamestnanosť a produktivita a v neposlednom rade zahraničný dlh.
Analytikom sme položili dve otázky:
1. Čo sa podpísalo pod tieto nelichotivé umiestnenia Slovenska?
2. Aké opatrenia by mala vláda prijať, aby zastavila tento negatívny trend?
Ronald Ižip, analytik TRIM Kapital:
1. Na Slovensku máme vládu, ktorá s malou prestávkou už 10 rokov ničí podnikateľské prostredie. Jej záujem je prevažne politický, a je tak v rozpore s budovaním kvalitného ekonomického prostredia na Slovensku. Tento postoj je odrazom mnohých Slovákov, ktorí považuje podnikanie za nekalú činnosť. Priorita vlády sa preto sústredí na budovanie vzťahov s nadnárodnými korporáciami, čo je v mnohom na ťarchu rozvoja domácich firiem.
2. Stačilo by počúvať iba to, čo tvrdia zväzy zamestnávateľov a podnikateľov a bolo by pomerne jednoduché spraviť veľké a dôležité zmeny v krátkom čase. Na to tu však nie je politická vôľa.
Kamil Boroš, analytik X-Trade Brokers:
1. Výsledky týchto reportov je potrebné čítať s veľkou opatrnosťou, kvôli ich metodike. Čo sa týka Allianz Euro Monitora, tak sme si pohoršili výhradne kvôli dvom kategóriám - rastu miezd a rozdielu medzi rastom exportov a rastom svetových exportov, ktoré sú v subkategórii konkurencieschopnosť. Mzdy však vo viacročnom horizonte rastú ruka v ruke s produktivitou, čiže z dlhodobejšieho pohľadu rast miezd na konkurencieshcopnosť negatívne nevplýva a rozdiel medzi rastom exportov a rastom svetových exportov sa znížil predovšetkým kvôli prudkému rastu obchodu vo svete v roku 2017 a kvôli vysokej minuloročnej báze a nie kvôli tomu, že by boli na tom naše exporty zle.
Report Doing Business je dotazníkový prieskum, v ktorom sa respondentov okrem iného pýtajú aj na dosť špecifické veci, ktoré ťažko číselne vyjadrujú s vysokou presnosťou (náklady na jednotlivé administratívne úkony, časť strávený s jednotlivými úkonmi) . Venovať mu je potrebné pozornosť pri veľmi prudkých rastoch a veľmi prudkých poklesoch v umiestnení. Pohyby o zopár miest sú pri takomto type prieskumu na úrovni štatistickej chyby.
2. Pokiaľ by sme sa vážnejšie zhoršili v konkurencieschoponosti, tak by sa to prejavilo na makroekonomických ukazovateľoch a predovšetkým na zamestnanosti, čo sa nedeje. Tým nechcem povedať, že nie je čo zlepšovať, ale skôr to, že tieto reporty je potrebné brať s rezervou. Výraznejšie problémy máme čo sa týka podnikateľského prostredia predovšetkým pri dĺžke trvania súdnych konaní, dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily a pri efektívnosti štátnych výdavkov. Reformy v týchto oblastiach by mali potenciál pozdvihnúť konkurencieschopnosť krajiny, v spomínaných rebríčkoch by sa to však prejaviť nemuselo.
Stanislav Pánis, analytik J&T BANKA:
1. Aj keď sa situácia na Slovensku dramaticky nezhoršuje a v podstate podľa medzinárodných rebríčkov stagnuje, mnohé krajiny rýchlo reformujú a zlepšujú podnikateľské prostredie a tým aj svoju konkurencieschopnosť a následne nás v rebríčkoch predbiehajú. Teda problémom Slovenska je, že poľavilo v reformnom úsilí.
2. Je potrebné zrýchliť reformné tempo, predovšetkým v oblastiach kde najviac zaostávame za tými najlepšími. Ide najmä o oblasť zlepšenia vymožiteľnosti práva, zníženia korupcie, zjednodušenia procesu začatia podnikania, katastrofálna je byrokracia okolo získania stavebného povolenia, kvalita verejných inštitúcií, školstvo či výskum a inovácie. Rezervy sú aj v skostnatenom pracovnom práve, pri daňových povinnostiach ako aj samotná výška daní, ale aj úroveň infraštruktúry.
Jiří Cihlář, analytik finančných trhov Next Finance:
1. Ide o to, že Slovensko by malo zrýchliť v rozvoji infraštruktúry, v znižovaní byrokracie a boja proti korupcie, zvýšiť kvalitu vzdelávania a tiež verejných služieb. Teda nie, že by sa to na Slovensku nedialo. Pokiaľ sa ale Slovensko prepadá v rebríčkoch, znamená to, že ekonomické podmienky v okolitých krajinách sa zlepšujú rýchlejšie. Práve rast HDP v posledných rokoch mohol byť ideálnou barličkou na splnenie týchto cieľov.
2. Ja by som sa inšpiroval v zahraničí. Nemecku po roku 2000 výrazne pomohlo, že tamojší trh práce sa stal flexibilnejším. Jednoducho firmám bolo umožnené, v časoch ekonomického rastu zamestnanca ľahko prijať a v dobách ekonomicky horších rovnako ľahko prepustiť. Vďaka tomu vo veľkom vznikali aj skrátené úväzky. Z flexibilného trhu práce Nemecko v podstate ťaží dodnes. Samozrejme som si vedomý pokroku, ktorý v posledných rokoch urobil slovenský trh práce. Pokles nezamestnanosti je výrazný. Z veľkej časti sa ale jedná o odraz priaznivých ekonomických podmienok v celej strednej Európe.
Peter Bukov, hlavný analytik TopForex:
1. Myslím si, že za pokles konkurencieschopnosti Slovenska môžu niektoré vládne zásahy a regulácie, ktoré znepríjemňujú podnikanie. Taktiež veľká byrokracia a nedostatočná funkčnosť elektronických úradov, ktoré v iných krajinách fungujú bez problémov. Napríklad už len pri začiatku podnikania musíte na Slovensku čakať tri týždne a obehať množstvo úradov, zatiaľ čo inde celý proces trvá výrazne kratšie a je efektívnejší. To sú podľa môjho názoru dlhodobé problémy Slovenska, ktoré znižujú konkurencieschopnosť našej krajiny.
Svoju rolu určite hrá aj problém nízkych miezd, čo núti šikovných mladých ľudí radšej odísť do zahraničia, kde za podobnú prácu dostávajú niekoľkonásobne viac. Samozrejme, nárazové zvýšenie miezd by znížilo konkurencieschopnosť podnikov, a preto je riešenie tejto otázky náročné. Ten istý problém platí aj pri školstve, ktoré neprodukuje dostatočne skúsených ľudí z praxe.
2. Štát by sa mal snažiť odstraňovať tieto bariéry, jednak znížením daní, odvodov a byrokracie, ale takisto reformami na začiatku cyklu, čiže v školstve. Podľa mňa je kľúčové dosiahnuť, aby nadaní ľudia mali motiváciu zostať na Slovensku, a tým pomôcť domácej ekonomike.
Martin Vlachynsky, analytik INESS:
1. Vrchol v rebríčkoch konkurencieschopnosti dosiahlo Slovensko okolo roku 2008, odvtedy sledujeme v troch hlavných rebríčkoch viac-menej stagnáciu, až pokles. Podpísalo sa pod to množstvo nových daní, či sprísnenie regulácií, zákonníka práce a podobne.
Dôležitý je ale aj fakt, na ktorí politici niekededy zabúdajú - nestačí nerobiť zle, ale treba neustále aktívne reformovať. Ostatné krajiny v rebríčkoch nespia a pokiaľ Slovensko nebude reformovať (spomeňme napríklad kvalitu verejnej správy, či súdneho systému, ktoré nás v niektorých rebríčkoch ťahajú dole), tak sa v rebríčkoch bude prepadávať, pretože iné krajiny konajú.
2. Rebríček konkurencieschpnosti je len teplomer, ktorý ukazuje, že pacient trpí nejakou chorobou. Dôležitý je systémový prístup, kedy si politici uvedomia úlohu podnikateľského prostredia na tvorbe bohatstva v spoločnosti a budú k nemu tak aj pristupovať. V Slovenskej realite to znamená napríklad: reforma súdneho systému, zefektívnenie verejnej správy, zníženie regulačnej záťaže, či zníženie daňovo-odvodovej záťaže.