Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
07.04.2018, 00:00

Od montážnej dielne Západu k skutočne vyspelej krajine. Ako sa to Slovensku môže podariť?

  • Slovensko dlhé roky lákalo zahraničných investorov predovšetkým na lacnú pracovnú silu.
  • S rastom miezd a klesajúcou nezamestnanosťou začíname strácať svoju komparatívnu výhodu.
  • Spýtali sme sa analytikov, ako by sa krajina mohla dostať z pozície montážnej dielne. 
Pôvodnú výrobnú halu v Novom Meste nad Váhom firma predala. Výrobu presunuli do Poľska.
Zdroj: Peter Mayer

Vlády východoeurópskych krajín začínajú po troch dekádach narážať na hranice ekonomického modelu, ktorý lákal západných investorov na nízke mzdy a menej kvalifikovanú pracovnú silu.

S rastom miezd a klesajúcou nezamestnanosťou začíname strácať svoju komparatívnu výhodu.

Je to obrat z deväťdesiatich rokov minulého storočia, kedy kolaps komunizmu priniesol súkromné západoeurópske a americké spoločnosti, ktoré profitovali z lacnej pracovnej sily a neskôr bezcolného prístupu Európskej únie. 

V Nemecku Volkswagen kúpil v roku 1991 spoločnosť Škoda Auto, Slovensko víta výrobcu spotrebičov Whirlpool a neskôr sa premenilo na najväčšieho výrobcu automobilov na jedného obyvateľa na svete. Región sa stal dôležitým prepojením v dodávateľských reťazcoch, ktoré udržujú nemecký priemysel v prevádzke, píše portál bloomberg.com   

V súčasnosti rastúce mzdy začínajú posielať továrenskú výrobu do lacnejších krajín. Príkladom je napríklad japonská spoločnosť Yazaki, ktorá premiestňuje výrobu z Česka do Srbska, kde sú mzdy v priemysle takmer o 60 percent nižšie.

Analytikov sme sa spýtali dve otázky:

1. Je tento ekonomický model udržateľný a výhodný?
2. Ako sa môžu ekonomiky východnej Európy dostať z pozície montážnej dielne Západu?

Róbert Chovanculiak, analytik INESS:

1. Procesom zvyšovania miezd a s tým spojeným rastom nákladov pre továrenskú výrobu si prešli všetky vyspelé krajiny. Nie je na tom nič neobvyklé a ani si to nevyžaduje extra manažment "zhora". To platí za predpokladu, že štát si plní tie úlohy, ktoré zobral na svoje plecia.

To znamená, že nevytvára zbytočné prekážky podnikateľom, má zdravé verejné financie a poskytuje kvalitné služby v oblasti zdravotníctva a predovšetkým školstva a spravodlivosti. Ak tak niekde existuje nejaké ohrozenie plynulého prechodu Slovenska k ekonomike založenej na vyššej pridanej hodnote, tak je to v zle riadenom štáte.

2. Treba však dodať, že obraz utekajúceho priemyslu zo Slovenska do rozvojových krajín na východe je prehnaný. Napr. spoločnost Coca Cola odišla zo Slovenska do Rakúska. Taktiež netreba zabúdať, že v niektorých oblastiach Číny sú už dnes vyššie mzdy ako u členov EÚ.

A zároveň automobilky na Slovenskú majú problém s tým nájsť dostatok zamestnancov za ich nadpriemerné mzdy. Navyše ani rozvinuté krajiny ako Nemecko sa zďaleka nezbavili všetkého svojho priemyslu. Ten tvorí okolo 30 percent Nemeckého HDP, pričom u nás je to o pár percentuálnych bodov viac.

Jiří Cihlář, analytik finančných trhov Next Finance: 

1. Jednoducho nemôžeme chcieť a ani čakať, že s rastom ekonomickej sily krajiny bude výroba v tejto istej krajine stále rovnako výhodná. To sa ale netýka len Európy. Stačí sa pozrieť na čínskeho robotníka, ktorému v úvodzovkách stačilo pár dolárov a trocha vody na deň a montoval od tmy do tmy. To už jednoducho neplatí. Globálne spoločnosti sa prirodzene obzerajú po nových krajinách, kde je pre nich lacnejšie vyrábať.

Ale pozor - v dlhom období bude platiť niečo iné. Štvrtá priemyselná revolúcia už búši na dvere. Tej budú vládnuť roboti. A tu budú platiť úplne iné pravidlá. Robot totiž bude vyrábať s podobnými nákladmi v Nemecku, v Českej republike alebo na Slovensku. Presun výroby do krajín s nižšími nákladmi tak už nebude dávať zmysel.

2. Bude to znieť možno jednoducho, ale ja by som nechal priemyselné podniky dýchať. Vytvoril by som pre nich priaznivé ekonomické podmienky so stabilným daňovým systémom. Tým by som vytvoril podhubie pre to, aby do krajiny prichádzali firmy, ktoré budú vyrábať produkty s vyššou pridanou hodnotou.

Medzi tým sa štát môže sústrediť na ciele, ktoré tomu napomôžu. Investovať do kvalitnejšej dopravnej infraštruktúry alebo do toho, aby školstvo produkovalo budúcich odborníkov. To je oveľa zmysluplnejšie, ako investičné stimuly pre firmy, ktoré budú v danej krajine prevádzkovať montovne alebo sklady. Tu je totiž pridaná hodnota veľmi nízka.

Peter Bukov, hlavný analytik TopForex:

1. Osobne som presvedčený, že ochota pracovať za 3-4 násobne nižšiu mzdu na rovnakých pozíciách v porovnaní s Rakúskom a Nemeckom je skôr pre Slovensko negatívum. Aj keď parametre ako efektivita práce hovoria pri porovnaní so zahraničím v neprospech Slovenska, rozdiel, ktorý ukazuje napríklad podiel mzdových nákladoch na HDP, jednoznačne ukazuje na podhodnotenú cenu práce na Slovensku. Zatiaľ to však nevyzerá na to, že by sa tento trend vo veľkom obracal.

Ak sa pozrieme na reakciu firiem na nárast miezd na Slovensku, ukazuje sa, že motivácia niektorých z nich bola výlučne v úspore nákladov. Čiže aj rast miezd vo výške niekoľko málo percent už dokáže spôsobiť odchod niektorých investorov do ešte lacnejších krajín. Pritom v nominálnom vyjadrení je rast o päť percent ročne napríklad pri mzde 800 EUR veľmi malý, čiže sa nejedná o sumy, ktoré by veľké firmy reálne mohli priviesť k finančným problémom. Toto platí obzvlášť dnes, počas obdobia silného ekonomického rastu.

2. Myslím si, že Slovensko sa aj naďalej bude radiť medzi „montážne dielne Západu“ s ekonomickým modelom, ktorý je výhodný pre firmy, avšak nie pre samotných zamestnancov. Ak sa to má zmeniť, musí svoju časť práve urobiť aj vláda. Napríklad znížiť odvodové zaťaženie, ktoré je na Slovensku veľmi vysoké, a preto logicky limituje výšku platov v našej krajine.

Martin Lindák, analytik IAD Investments:

1. Z dlhodobého hľadiska nevnímam model montážnej dielne za udržateľný. Špeciálne na Slovensku je známe, že ekonomika vytvára len málo pridanej hodnoty, čo znamená, že slúžime skôr ako montážna dielňa, pričom to je najviac vidieť v automobilovom priemysle. Toto je dlhodobý problém ekonomiky ako celku, keďže už dlhé roky sa netvoria politiky na to, aby sa to zmenilo. To znamená, že napríklad školstvo neprodukuje kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá by „pritiahla“ výskum a vývoj na Slovensko, ktorý tvorí podstatnú časť pridanej hodnoty. Školstvo je stále zo strany vlády zanedbávané a riešenie problému sa stále len odkladá.

Potom sa netreba čudovať, že zamestnávatelia sa stále sťažujú za nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Na strane druhej vláda rozdáva často daňové úľavy či iné zvýhodnenia pre firmy, ktoré prinesú aspoň kúsok kapitálu na Slovensko. A bojuje tak s krajinami V4, ktoré ponúkajú podobné výhody. V princípe sa držia hesla, že keď netečie tak aspoň kvapká. Zaujímavý bude tento problém o pár rokov, keď sa tu usadí Jaguar-Land Rover, ktorý už teraz ohlasuje, že má problém zamestnať kvalifikovaných ľudí.

2. Dostať sa z toho nie je vôbec jednoduché. Je to dlhoročný proces, ktorý sa začína zmenou školského systému a zmenou pracovného trhu. Skrátenie cesty prostredníctvom úľav a dotácií tomu nepomôžu, keďže v konečnom dôsledku neriešia štrukturálny problém.

 


 

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.