Spojené štáty zaviedli clá vo výške 25 percent na oceľ a desať percent na hliník tiež na dovoz z Európskej únie, Kanady a Mexika.
Minister hospodárstva Peter Žiga neočakáva priamy dosah zavedených ciel na hliník a oceľ na slovenských výrobcov, pripúšťa však, že ich to môže zasiahnuť nepriamo.
Trump však minulý týždeň pohrozil, že uvalí clá aj na automobily, ktoré pochádzajú od spojencov ako je Kanada, Mexiko, Južná Kórea, Japonsko či Európska únia.
Clo by podľa denníka The Wall Street Journal mohlo predstavovať až 25 percent. "Požiadal som ministra (obchodu Wilbura) Rossa, aby zvážil skúmanie dovozu áut, vrátane kamiónov a náhradných dielov, aby si dal zistiť vplyv na národnú bezpečnosť," uviedol teraz americký prezident.
Včera sa objavila informácia, že prezident USA Donald Trump chce podľa nemeckého časopisu Wirtschaftswoche vytlačiť nemecké automobilky z amerického trhu.
Nemeckí výrobcovia v Spojených štátoch kontrolujú 90 percent trhu prémiových značiek a Trumpova administratíva už začala vyšetrovanie, či dovoz vozidiel nepoškodzuje domáci automobilový priemysel.
Analytikov sme sa opýtali na to, či sú kroky americkej administratívy uvaliť clá na európske automobily reálne a nakoľko poškodia slovenskú ekonomiku.
Otázky pre analytikov:
1. Sú podľa vášho názoru hrozby Trumpa na zavedenie ciel a vytlačenie nemeckých automobilov z amerického trhu reálne?
2. Ako zasiahne prípadné zavedenie ciel na európske autá našu ekonomiku?
Ronald Ižip, analytik TRIM Kapital:
1. Trump má cieľ. A to je opäť postaviť na nohy americký priemysel. Automobilová zložka je jeho významnou súčasťou; čo je problém, stále upadá. A tak Trump zvádza clá na oceľ a hliník na najväčších vývozcov áut do USA, čo nemusí byť náhoda. Zasiahnuté sú najmä Kanada, Mexiko a tiež EÚ, s cieľom donútiť krajiny k ústupkom. Ak to nespravia a prídu s odvetnými krokmi, môže prísť na rad aj krok B a to sú clá na dovoz automobilov.
2. A to by výrazne postihlo EÚ a najmä Slovensko. Napriek tomu, že Slovensko neexportuje autá za oceán, tento krok by mal silný vplyv na celý európsky distribučný kanál, kde je Slovensko jeho významnou súčasťou. Veľmi negatívne by sa nám vrátila jednostranne postavená štruktúra nášho priemyslu.
Peter Bukov, hlavný analytik TopForex:
1. Keďže nemeckí výrobcovia v Spojených štátoch kontrolujú 90 percent trhu prémiových značiek, je to, samozrejme, pre Donalda Trumpa tŕň v oku, keďže sa snaží presadzovať protekcionistickú politiku a podporovať domácich výrobcov ako Ford, Chevrolet, Dodge či Chrysler. Otázne ale je, či tieto automobilky dokážu luxusom a kvalitou konkurovať nemeckým autám. Odpoveď je skôr nie, než áno.
Treba sa zamyslieť aj nad tým, koľko áut dokážu vyrobiť nemecké továrne v USA, keďže aj BMW aj Mercedes tam majú svoje zastúpenie. Ak budú na dovoz týchto áut uvalené vysoké clá, alebo aj zákaz exportu do Ameriky, niektoré automobilky by mohli rozšíriť výrobu v USA.
Ak sa Trump rozhodne tieto clá presadiť, s najväčšou pravdepodobnosťou sa mu to podarí ako v prípade taríf na hliník a oceľ. Tento krok však určite neostane bez odozvy obchodných partnerov, a preto by európske krajiny mohli znova odpovedať ďalšími opatreniami. Tým by sa len ďalej zhoršila obchodná vojna.
2. Zavedenie amerických ciel nebude mať žiadny alebo len veľmi minimálny dopad na slovenskú ekonomiku. Slovensko síce exportuje cca päť percent vyrobených áut do USA, avšak nejde o luxusné nemecké značky, ktorých sa budú clá týkať. Tie na Slovensku nevyrábajú.
Jakub Rosa, analytik Across Private Investments:
1. Snaha amerického prezidenta bojovať proti negatívnemu saldu obchodnej bilancie zvýšením obchodného protekcionizmu nedáva zmysel. Zavedenie ciel môže ochrániť niektoré odvetvia, ale nutne za cenu zhoršenia situácie v iných. V konečnom zúčtovaní je z historického hľadiska výsledok vždy horší. Dôvodom je rozsiahla globalizácia, ktorá prepája dodávateľské reťazce naprieč kontinentmi.
Negatívny vývoj v dotknutých ekonomikách totiž môže nabrať globálne kontúry a tým pádom prehĺbiť pokles svetovej ekonomickej aktivity. Ak krajina dováža tovary, je to vo väčšine prípadov v dôsledku toho, že ich nie je schopná vyrábať sama, alebo nie tak cenovo efektívne. Nedostatočné zdroje a technológie v „chránenom“ odvetví naopak zvyšujú výrobné náklady, oslabujú konkurencieschopnosť a v konečnom dôsledku môžu ohroziť pracovné miesta a oslabiť hospodársky rast.
2. Liberalizácia svetového obchodu je pre Slovensko vzhľadom na otvorenosť našej proexportnej ekonomiky kľúčovou prioritou. Negatívne dopady pre slovenskú ekonomiku zatiaľ nie sú markantné. Slovenské firmy navyše vyvážajú len malý podiel svojej výroby do USA. Nepriamo sa nás to však môže negatívne dotknúť prostredníctvom našich najvýznamnejších obchodných partnerov, keďže gró slovenského exportu, až ¾ navyše smeruje do krajín EÚ.
Najmä prostredníctvom Nemecka, ktoré by prípadne utrpelo kvôli zníženej obchodnej aktivite s USA. Tým pádom môže na trhu vzniknúť previs ponuky nad dopytom po slovenských výrobkoch, pretože naši odberatelia budú od nás menej dovážať. Zatiaľ je to však len hypotetická úvaha, pretože vzhľadom na nevypočítateľnosť Trumpových krokov nevieme odhadnúť, ako ďaleko môže obchodná roztržka zájsť. Nakoniec si však pravdepodobne obidve strany uvedomia, že obchodné vojny nemajú víťazov, ale vždy len porazených. Kedy to však bude zostáva nateraz otázne.
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers:
1. Keďže Trump vníma obchodné deficity ako stratu pre USA, tak bude voči nim bojovať protekcionizmom. Problém je taký, že obchodné deficity sú dôsledkom toho, že americké domácnosti, firmy a vláda využívajú na spotrebu a investície viac tovarov ako dokáže americká ekonomika vyrobiť. A to sa clami nezmení, najmä keď Trump nižšími daňami ešte viac stimuluje spotrebu a investície.
A tak je reálne, že Trumpove protekcionistické kroky budú pokračovať a môže to vyústiť až do ciel na automobily. To by mohlo na čas znížiť svetový obchod, keďže automobily sú tovar s najväčším podielom na svetovom obchode. S takmer piatimi percentami je dokonca vyšší ako podiel ropy. Čo sa týka toho, či sa Trumpovi podarí vytlačiť nemecké automobilky z amerického trhu, tak odpoveď je nie. Takmer dve tretiny nemeckých automobilov, ktoré sa predajú v USA, sa totiž vyrábajú v USA a nie v Európe. To by musel ísť Trump proti pracovným miestam vo vlastnej krajine, čo samozrejme nespraví.
2. Clá na automobily by mali potenciál znížiť naše exporty. A to aj citeľne. USA sú piatym najväčším exportným trhom pre Slovenské automobily, s takmer 9-percentným podielom na exporte automobilov.
Martin Lindák, analytik Pro Partners Holding:
1. Zavedenie ciel treba chápať všeobecne ako hrozbu pre tú ktorú ekonomiku a to pre obe ekonomiky, či už pre tú ktorá ich uvalí alebo tá ktorá ich bude trpieť. Celkovo Trumpove výroky treba vnímať ako vysoko populistické a protekcionistické a ich realizácia nikomu neprospeje. Na jednej strane sa predražia autá pre samotných spotrebiteľov (v ktorých prospech chce Trump hrať) a rovnako zasiahnuté automobilky prestanú mať záujem dovážať autá do Spojených štátov.
2. Osobne tajne dúfam, že Trump len ukazuje široké ramená a nič sa koniec koncov nestane, keď si spočíta následky takýchto krokov. Mám za to, že by to malo následky aj na Slovensku, keďže automobilky tvoria nemalú časť zamestnanosti a HDP, napriek tomu, že sme stále len montovňou pre automobilky.