Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
12.01.2019, 00:00

Čína chce za každú cenu ukázať svetu, kto je najlepší. Pred sebou má však dôležitú výzvu

  • Čína má za sebou desaťročia ekonomického rastu.
  • Stane sa globálnym ekonomickým lídrom?
  • Čo môže ohroziť obdivuhodný ekonomický rozvoj Číny?
  • Analytikov sme sa spýtali, komu bude patriť budúcnosť.
Čínski školáci z prefektúry Chuaj-pej mávali vlajkami počas televízneho prenosu vystúpenia prezidenta Si Ťin-pchinga.
Zdroj: TASR

Čína má za sebou niekoľko pozoruhodných desaťročí ekonomického rozvoja. Vďaka tomu má našliapnuté k tomu, aby sa stala globálnym ekonomickým lídrom.

V súčasnosti existujú k tejto téme rozličné názory. Na jednej strane máme dlhodobú predpoveď finančnej spoločnosti Standard Chartered, ktorá hovorí, že Čína by sa mala stať svetovou jednotkou do roku 2020.

Ďalej dodáva, že do roku 2030 sa na druhé miesto dostane India a USA sa prepadnú zo súčasného prvého miesta až na tretie. Inými slovami nás čaká veľká rošáda medzi globálnymi ekonomikami.

​Na druhej strane je tu renomovaný ekonóm Martin Wolf, ktorý na stránke Financial Times analyzuje budúce postavenie Číny a tvrdí, že budúcnosť Číne patriť nebude. Argumentuje politikou veľmi vysokých investícií a akumulácie obrovských dlhov, ktoré zvyšujú zraniteľnosť Číny.

K tejto problematike sme oslovili analytikov a položili sme im nasledujúce otázky:

1.) Bude budúcnosť patriť Číne, stane sa globálnym ekonomickým lídrom?
2.) Čo môže ohroziť obdivuhodný ekonomický rozvoj Číny?

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers:

1) Počet obyvateľov ju predurčuje na to, aby sa skôr či neskôr stala epicentrom globálnej aktivity. V dolárovom vyjadrení by sa mohla stať najväčšou ekonomikou niekedy v dekáde 2030-2040. Na hlavu však stále bude 4-krát chudobnejšia ako USA. Na to, aby sa však stala nielen najväčšou ekonomikou ale aj globálnym lídrom však bude musieť liberalizovať svoje trhy (predovšetkým finančné), aby prilákala veľké inštitúcie, ktoré budú schopné byť lídrom v inováciách.

2) Takéto tempo rastu si Čína nebude schopná dlhodobo udržať. Rast je vo veľkom ťahaný investíciami, ktoré pri dostatočnej infraštruktúrnej vybavenosti už strácajú ekonomickú rentabilitu a prinášajú viac dlhu ako úžitku. Z toho dôvodu je aktuálne Čína zaplavená korporátnym dlhom (podstatne viac ako EÚ alebo USA), ktorý ťaží ekonomiku a môže v budúcnosti spôsobiť ekonomike problémy. Čína sa bude postupne transformovať na ekonomiku ťahanú spotrebou a nie investíciami, čo znamená pomalší, ale na druhej strane udržateľnejší rast.

Tomáš Daňhel, analytik Saxo Bank:

1.) Čínu by som označil za tzv. "papierového šampióna". Zvlášť, ak by sme sa pozreli do histórie, kedy Čína zaznamenala v posledných niekoľkých dekádach významný rast. K tomu vezmime počet obyvateľov, ktorý rastie tempom, o ktorom si môže nechať snívať nielen Európa, a vzíde nám potenciálny globálny ekonomický líder.
Obávam sa však, že nič nie je tak jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Ríša Stredu síce prechádza fázou silného ekonomického rastu, ale ten sa bude postupne spomaľovať. Riadiť takto veľkú krajinu, rozpínajúcu sa geograficky cez päť časových pásiem, nie je jednoduché a s rastúcou globalizáciou môže Čína bojovať aj s vnútro-politickými rizikami, ktoré môžu ďalšie smerovanie výrazne ovplyvniť.

2.) Môže to ohroziť predovšetkým Čína samotná. HDP síce technicky rastie, avšak keď sa pozrieme hlbšie, ide o rast, ktorý je ťahaný investíciami. Dôsledkom je vysoké zadlženie ekonomiky. Iba 39 percent rastu predstavovala spotreba ako taká. Čína má pred sebou veľkú výzvu, teda transformáciu z investíciami ťahanej ekonomiky k ekonomike, ktorá je ťahaná spotrebou.

Aj v samotnom záujme Číny je zmeniť svoje status quo. Uprednostniť dlhodobo rastúcu ekonomiku bez nebezpečného dlhu s tým, že spomalenie rastu, recesia alebo pokles ekonomiky je prirodzený a nevyhnutný jav. Nie sa snažiť za každú cenu byť chvíľu na výslní, byť lídrom a "ukázať" svetu, kto je najlepší. Aj Donald Trump nám chcel dokázať, že sa môže stať prezidentom.

Ronald Ižip, analytik TRIM Alfa:

1.) Rast Číny za posledných 40 rokov je pravdepodobne najväčším „ekonomickým zázrakom“ ľudstva. Z krajiny, kde 90 percent populácie bolo v chudobe sa stala najväčšia ekonomika sveta (meraná cez paritu kúpnej sily). Cesta k pozície najsilnejšej ekonomiky sveta však nebude jednoduchá. Za posledných niekoľko rokov sa rast Číny prudko spomalil (aj následkom Veľkej finančnej krízy), čo spôsobilo prílišný nárast dlhu a zraniteľnosť bankového sektora.

2.) Krajina si bude musieť prejsť veľkou reštrukturalizáciou, ktorá bude bolestná a výrazne zníži potenciál strednodobého rastu. Rovnako Čína je finančne slabá, keď stále nemá dostatočný kapitál a rozvinutý kapitálový trh. Čína je extrémne závislá na dolárovom financovaní a nič v tom nemení ani objem jej devízových rezerv. Z tohto hľadiska nebude cesta ku globálnemu prvenstvu ani rýchla a ani jednoduchá. Matematika však nepustí: objem populácie krát rast životnej úrovne sa rovná globálne prvenstvo. Nie je to len o Číne – rast Indie je príkladom, že budúcnosť nepatrí Západu.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.