Firmy to môžu zabaliť
"Celkovo sme predložili 105 pripomienok," vysvetľuje Darina Huttová, generálna sekretárka Slovenskej asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov. Okrem konfliktu záujmov patrili medzi najzávažnejšie aj spôsob zverejňovania provízií, dĺžka odbornej praxe pri podriadených agentoch či prispôsobovanie lehoty pre finančných agentov a poradcov. Ostávajúcim problémom je nerovnosť v podnikaní pri výkone poradenstva a sprostredkovania medzi našimi podnikateľmi a podnikateľmi z ostatných členských štátov Európskej únie," dodáva Huttová.
Tvorcovia zákona pripustili zhoršenie podmienok pre slovenské firmy. "Áno, je to realita, s ktorou sa treba vyrovnať,“ konštatoval generálny riaditeľ sekcie finančného trhu ministerstva financií Vladimír Dvořáček. Aj Národná banka ako spolutvorca zákona si je vedomá následkov, ktoré na trh zákon prináša. "Samozrejme, na isté obdobie prinášame na trh obmedzenie konkurencieschopnosti,“ priznal člen bankovej rady Národnej banky Slovenska Slavomír Šťastný.
Mysleli na spotrebiteľa
Rezort financií tvrdí, že pri koncipovaní zákona myslel na spotebiteľov. "Práve naopak, pri koncipovaní tejto právnej normy sme nezohľadňovali len názory trhu, ale aj spotrebiteľský sektor, práva spotrebiteľov," vysvetľuje z tlačového oddelenia ministerstva Ján Onda.
Slavomír Štastný tvrdí, že pri tvorbe zákona brali ohľad najmä na neprofesionálnych klientov, ktorí využívajú finančné služby. "Veríme, že zákon bude slúžiť ako vzor pre diskusiu vo vnútri Európskej únie," pripomína.
Podnikatelia prijímajú zákon s rozpakmi. "V zásade vítame zákon a jeho cieľ. Sme za ochranu spotrebiteľa. Potebuje však aby zostalo zachované podnikanie," pripomína šéf najväčšej poradenskej firmy na Slovensku OVB Benedikt Fronc.
Podnikanie sa obmedzí
Spoločnostiam na vyriešenie problému zostávajú dve možnosti. "Slovenské subjekty, ktoré by chceli poskytovať poradenstvo aj sprostredkovanie, majú možnosť sa s tým vysporiadať založením samostatnej obchodnej spoločnosti pre finančné poradenstvo," konštatuje Huttová.
Podotýka však, že kým sprostredkovateľov platia finančné inštitúcie, poradcov má platiť na základe vlastnej objednávky klient. Firmy, ktoré sa rozhodnú pre takýto krok, sa pravdepodobne dostanú do finančných ťažkostí. "Naša spoločnosť ešte stále netvorí dostatočný dopyt po finančnom poradenstve a prevádzkovanie obchodnej spoločnosti len s týmto predmetom by mohlo byť i v dlhodobejšom horizonte vysoko riskantné," upozorňuje Huttová.
Problémy pripúšťa aj generálny sekretár Európskej federácie finančných sprostredkovateľov a poradcov. "Spotrebitelia v celej Európskej únii ešte nie sú pripravení platiť za radu. Viac ako 90 až 95 percent sprostredkovateľov je platených finančnými inštitúciami," vysvetľuje.
Žiadať o zahraničné licencie
Druhým riešením je, že sa firmy rozhodnú poskytovať obidve činnosti naraz. Vtedy si musia založiť firmu v inom členskom štáte a na Slovensku pôsobiť ako pobočka zahraničnej firmy. Niektoré firmy už avizujú práve takéto riešenie. "Predstavenstvo našej spoločnosti uvažuje o založení spoločnosti v inom členskom štáte a pôsobení na Slovensku na základe legislatívy tohto členského štátu," konštatuje člen predstavenstva Prvej Komunálnej Finančnej Jozef Csanda.
"Navrhované znenie zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve vo svojej podstate znevýhodní spoločnosti pôsobiace na jeho základe oproti spoločnostiam pôsobiacim na základe platných zákonov z iných členských štátov Európskej únie," odôvodňuje Csanda.