"Zjednotenie paušálnych výdavkov považujem za správny krok, keďže pre všetkých živnostníkov by mali platiť rovnaké pravidlá. Zvýhodňovanie živností náročných na investície do hmotného majetku totiž napríklad znevýhodňuje živnosti náročné na investície do myšlienok a v konečnom dôsledku teda aj rozvoj poznatkovej ekonomiky. Problémom navrhovaných úprav je, že ich nesprevádzajú kompenzačné opatrenia napríklad v podobe zníženia odvodových sadzieb, alebo zavedenia odpočítateľnej položky na odvody. Dopady na niektorých živnostníkov tak môžu byť výrazne negatívne, čo by mohlo viesť k ukončeniu ich činnosti alebo ku špekuláciám ako poberať príjmy načierno či účtovať fiktívne náklady," tvrdí riaditeľ inštitútu Ineko Peter Goliaš.
"Paušálne výdavky využívajú živnostníci, ktorých môžeme zjednodušene rozdeliť do dvoch skupín. Do prvej patria živnostníci, ktorých skutočné výdavky sú približne na úrovni stanovenej hranice, resp. ju môžu aj prekračovať (25, 40, 60%), ale využívajú ich, pretože ich odbremeňujú od vedenia účtovníctva a administrácie a môžu sa venovať predmetu svojej živnosti. Do druhej skupiny patria živnostníci, ktorých skutočné výdavky sú výrazne nižšie ako stanovené hranice, resp. sú nulové," približuje inštitútu Ineko Rastislav Kováčik.
Prvá skupina živnostníkov, kde patria najmä remeselné činnosti, si podľa analytika po zavedení plánovaného opatrenia pravdepodobne začne uplatňovať skutočné výdavky. Bude to pre nich znamenať dodatočnú administratívnu záťaž, ako napríklad vedenie účtovníctva. Opatrenie bude motivovať k práci bez oficiálnych dokladov, teda načierno, niektoré príjmy sa budú zatajovať. Na daniach v konečnom dôsledku nezaplatia viac ako doteraz, ale skôr menej. "Druhá skupina má v zásade dve možnosti. Keďže ich výdavky sú nižšie ako 30%, resp. nulové, stále sa im oplatí uplatňovať si paušálne výdavky. Na daniach a odvodoch nakoniec zaplatia viac ako doteraz. Môže sa stať, že začnú obchádzať zákon, špekulovať a podvádzať a na daniach zaplatia menej," dodáva analytik.